|
Chodievam venčiť cez víkendy psa na hrádzu. Zväčša si dáme hodinovú pokojnú prechádzku, a niekedy sa vraciam späť cez most SNP a celé centrum. Bývam na okraji Starého mesta, nie je to dlhá prechádzka. Tak ako vždy, aj dnes. Pôvodne to vyzeralo, že riadne zmokneme, ale podarilo sa nám nejakým zázrakom dostať domov tesne pred dažďom. V pokojnej atmosfére, vyvenčení, vybehaní, kráčame Kamenným námestím.
Litovskí fanúšikovia a hymna pre psa
Tieto dni je centrum bez Slovákov, najmä s turistami. Rôzne dresy - švédske, švajčiarske, ruské, litovské a české. Keďže bývam na radiále štadióna, fun zóny, hotelov v centre, okolo nášho domu chodia všetci fanúšikovia. Je šťastie, že celý týždeň pršalo, pretože po ceste z práce domov som stretla troch, či štyroch, ktorým sa nepodarilo trafiť na záchod, a v noci zas asi dvoch, čo nezvládli objem alkoholu a skončil na chodníku. Najvtipnejšia historka je zatiaľ s Litovčanmi, ktorí šli o polnoci naspäť do hotela. Opití hulákali a môj pes Hektor sa dosť zľakol. Vybehol do stredu cesty na električkovú trať, a začal na nich štekať. Fanúšikovia to zobrali ako výzvu, postavili sa šiesti pred neho a unisono mu odspievali celú hymnu. Bolo to také komické, že som nestihla vytiahnuť mobil - a pritom, bola by to perfektná storka na Instagram.
Ale späť ku Kamennému námestiu. Škoda Oktávia combi, bratislavská značka, vystupujú dvaja muži. Zaparkovali tak, že hneď vedľa city lightu (ktorý by už konečne mohol niekto odstrániť), zostalo málo miesta. Zastala som aj s Hektorom, a slušne vravím vodičovi, že zaparkoval tak, že vozík ani kočík neprejde. Vedľa neho bol ešte asi meter miesta, tak reku, či sa nemôže trocha ešte posunúť. Vodič bol v pohode, už už sadal do auta, že sa posunie. Keď zrazu jeho kamarát s goralským klobúčikom po mne zareval: “Čo chceš, ty krava?!”. V šoku som sa otočila a vrátila sa.
Prečítajte si
Neslušnosť medzi ľuďmi
Chvíľu sme sa hádali, pán mi striedavo tykal a hovoril krava, a potom striedavo prešiel zasa späť do vykania. Nakoniec na mňa nahučal, že môj pes nemá náhubok, a že na mňa zavolá policajtov. Slovo krava mi ešte doteraz zvoní v ušiach. Striedavo pozeral na môjho psa a na konci zakončil vetu, že keby tam nebol ten pes… Neviem, či by mi jednu vrazil, v každom prípade som sa ho spýtala, či niečo popil, a či sa mu zdá jeho reakcia normálna. Jeho kolega sa za neho hanbil, auto myslím preparkoval a my sme s Hektorom odišli.
Banálna historka, vystihujúca atmosféru medzi ľuďmi na Slovensku. Agresia, ktorá sa stupňuje medzi ľuďmi je pre mňa strašidelná. Zažívam to každý týždeň pri naozaj banálnych situáciách. Aspoň raz za mesiac sa mi stane, že na mňa navrieska nejaký vodič na prechode pre chodcov, pretože musel zastaviť. Pravidelne po mne hučia psíčkari, ktorých upozorním, nech si pozbierajú výkaly svojich psov. A denne dostávam agresívne správy ako reakciu na moju prácu. Násilné, hrubé a absolútne neprijateľné komentáre, maily, ktoré mi želajú všeličo za jedno nespisovné slovo v podcaste. Áno, počujete správne. Na Slovensku sú ľudia, ktorí si dajú tú námahu a napíšu vám hatemail pre slovo “popísať” namiesto “opísať”. Nesrandujem.
Často premýšľam, prečo sú ľudia takí nahnevaní. Často čítam statusy politikov, ktoré burcujú ešte viac. K nenávisti, k agresii. Nielen koaliční, aj opoziční poslanci. Dokonca aj takí, čo z politiky už odišli. To burcovanie má taký efekt, že už niekoľko týždňov premýšľam, či mi Facebook prináša aj niečo pozitívne. Ešte na to nemám odpoveď. Zatiaľ som si odlajkovala tých najagresívnejších politikov a vyhýbam sa ich statusom. Občas to kvôli práci prebehnem a vždy mám potom hodinu nepokoja. Idem si v práci uvariť kávu a pustím si niečo pozitívne.
Často premýšľam, v akej krajine chceme žiť. V akej chceme vychovávať deti. Najlepšie v takej, kde sú ľudia k sebe slušní. Kde na seba nehučia na ulici pre banalitu, aj keď by spolu stokrát nesúhlasili. V takej, kde nezbieram smeti na ulici každé ráno po ceste do práce. V takej, kde vám šofér zastaví na prechode, pretože také sú pravidlá. V takej, kde niekomu ani nenapadne zaparkovať na chodníku, nie to sa o tom ešte hádať. Je to jednoduché - ak chceme lepšiu krajinu, môžeme mať tisíc odznakov Za slušné Slovensko na bundách, ale kým nebudeme aspoň základne slušní k cudzím ľuďom na ulici, žiadny odznak nepomôže.
