Pred dvadsiatimi rokmi boli Spojené štáty pre lekárov a zdravotný personál najlepšou krajinou. Hľadali odborníkov a ponúkali dobré podmienky. Využil to aj Branislav Čižmár, ktorý v roku 1995 ukončil Lekársku fakultu na Univerzite Komenského. Na Slovensku si ešte urobil prvú atestáciu z gynekológie a odišiel. Dnes žije v Kalifornii v San Diegu, kde má súkromnú prax, nielen ambulantnú, ale aj nemocničnú. Ako gynekológ a pôrodník pôsobí v piatej najlepšie technicky vybavenej nemocnici na svete - Palomar Medical Center.
Nedávno prišiel na Slovensko, na ročníkové stretnutie lekárskej fakulty, kde prišlo skoro 200 spolužiakov, mnohí z rôznych kútov sveta.
Branislav Čižmár.
Zaostalé nemocnice
„Často sa s mojimi slovenskými kolegami rozprávame o tom, či by sme sa na Slovensko vrátili. Nikdy nehovorím, že nie, ale muselo by sa tu veľa zmeniť. Určite sa niečo zmenilo, ale keď vidím štátne nemocnice, ktoré vyzerajú rovnako, ako keď som odchádzal, tak sa zmenilo veľmi málo. Čakal som , že za 26 rokov sa zmení viac. Sú naozaj zaostalé, vrátane hierarchie lekárov, ktorá je podľa mňa až frigidná,“ otvorene kritizuje pomery v našich nemocniciach gynekológ, ktorý so svojím tímom patrí v San Diegu medzi vyhľadávaných odborníkov.
Keď prišiel do Spojených štátov, najviac na neho urobila dojem komunikácia s pacientom. „To, akým spôsobom ho zainteresovali do liečby, to bolo niečo, čo ma šokovalo. V Spojených štátoch majú pacienti absolútne právo hovoriť do čohokoľvek ohľadom zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, nejdú do absurdna. Jednoducho, pacient je klient, takže je pán v každom jednom odbore,“ vysvetľuje operatér v jednej z desiatich najlepšie vybavených kliník sveta.
S pacientkou.
Bez zákonníka práce
V privátnej praxi nefunguje zákonník práce. Ak chce lekár zarobiť naozaj veľa peňazí, tak aj veľa pracuje. „Keď robím 24 hodín denne, budem robiť 24 hodín denne. Ja pracujem 70 hodín týždenne. Ak však zamestnávam lekára, nemôžem ho nútiť, aby robil viac ako je štandard, teda deväť hodín. Trochu inak je to so službami,“ vysvetľuje.
V Spojených štátoch si tehotná žena môže vybrať akéhokoľvek gynekológa, podľa poistky. Branislav Čižmár hovorí, že luxus vo verejných nemocniciach rodičky neočakávajú, ale štandard je vysoký. „Novšie nemocnice vyzerajú ako hotely. To, čo vidíme v amerických seriáloch, je hlavne v súkromnej praxi. Tehotné Američanky prichádzajú ku gynekológovi, pokiaľ ide o bezproblémové tehotenstvo, až v 6. až 8. týždni, kedy sa podrobia aj prvému ultrazvuku,“ hovorí Čižmár a tým, že skoršie ultrazvuky poisťovňa ani nepreplatí. Nemá to podľa neho ani zmysel, lebo to, čo potrebuje lekár vidieť, ešte nevidí ani na najlepšom ultrazvuku sveta.
(2).jpg)
Izba v Palomar Medical Center.
Tehotenstvo s jedným lekárom
Tehotné navštevujú gynekológa do 30. týždňa raz mesačne a po 30. týždni každé dva týždne. Posledný mesiac každý týždeň. Hlavný rozdiel medzi americkým a slovenským prístupom je, že gynekológ si manažuje celé tehotenstvo. Ak má pacientka diabetes, či poruchu štítnej žľazy, tak ju neposiela k iným špecialistom. Celé to rieši na 99 percent sám. Špecialisti nastupujú až pri naozaj komplikovaných tehotenstvách.
Spôsobu, akým to po pôrode funguje v slovenských nemocniciach, Čižmár vôbec nerozumie. „Práve som ostal v šoku, že na Slovensku žena musí zo zákona ostať po cisárskom reze v nemocnici 4 dni. Neviem to pochopiť. U nás ženy odchádzajú po normálnom pôrode najneskôr do 24 až 48 hodín. Po cisárskom reze je to 48 až 72 hodín. Ale keď je jej naozaj dobre, tak aj na druhý deň. A už vôbec nechápem slovenský poistný systém, kde sú niekedy platby za kratšie hospitalizácie drahšie, ako za dlhšie. Veď to je vrchol, aby pacientku držali v nemocnici len preto, aby to poisťovňa preplatila. Neviem ani ako to mám pomenovať, čo je to za nezmysel. V Amerike je to presný opak. Tam hospitalizáciu znižujú na minimum, pretože je jednoducho drahá. Na operačnej sále cenu rátajú na minúty, pri lôžku na hodiny,“ krúti hlavou skúsený gynekológ, ktorý ročne odrodí do 400 pôrodov. Niekedy ich má počas 24-hodinovej služby aj dvanásť.
Branislav Čižmár a personál v Palomar Medical Center.
Na amniocentézu netlačia
Upozornil, že ak to naozaj nie je nutné, americkí gynekológovia netlačia na amniocentézu (odber plodovej vody), aby zistili, či je bábätko zdravé. Musia na to mať vážny dôvod. Na Slovensku počet takýchto vyšetrení rapídne stúpa. Pacientky si ich prevažne platia.
„Pristupujeme k tomu, až ak je riziko väčšie ako 1:250. Až vtedy o amniocentéze začneme hovoriť. Najnovšie štúdie totiž hovoria, že komplikácia nastáva u jednej zo 400 amniocentéz,“ upozornil pôrodník.
Vysvetlil aj zvyšujúce sa čísla cisárskych rezov. V Brazílii ich je až 80 percent. „Ich počet veľmi stúpol za posledných 5 rokov aj v Spojených štátoch. Mať totiž poškodené dieťa po vaginálnom pôrode je pre lekára oveľa ťažšie obhájiteľné, ako pri sekcii. V Amerike je dokonca možnosť robiť sekcie na požiadanie. Žena ho podľa americkej legislatívy dosiahne, aj keby ako dôvod uviedla iba strach z vaginálneho pôrodu. Rozhoduje ona, nie lekár,“ hovorí Čižmár s tým, že inak má gynekológ na krku väčšiu hrozbu súdnej žaloby. Lekár má právo pôrod cisárskym rezom na požiadanie nevykonať, ale väčšina nemá problém operáciu urobiť.
Súrodenci pri pôrode
Počet ľudí pri pôrode si určuje každá nemocnica. V nemocnici, kde pracuje Čižmár, sú to maximálne 4 ľudia od rodičky, ale na pôrodnej izbe ich už zažil aj viac, vrátane budúcich súrodencov vo veku od desať rokov.
„Niekedy sú súrodenci schovaní v kúte a tvári sa, že spia alebo majú vyvalené oči, čo sa to tam deje,“ zasmeje sa pôrodník. Pri cisárskom reze v plnej anestézii povolia iba otca.
Pôrodník by prial našim rodičkám zažiť aspoň jeden pôrod v americkej nemocnici. S milým personálom, v najmodernejšej vybavenej klinike. Ani do štátnej nemocnice netreba nosiť príbor či toaletný papier. Pochvaľuje aj stravu.
„Stravu, ktorú dostávajú pacienti, má aj personál. Nemôžeme sa sťažovať. V súkromných nemocniciach si dokonca vyberajú z množstva ponúk. Kvety na izbách nie sú problémom. Ani návštevy. Klasické vizity v Spojených štátoch nepoznáme, takže návštevy z izieb odchádzajú len preto, lebo pacienti už idú spať. Tak okolo deviatej večer,“ vysvetľuje pôrodník.
Personál Palomar Medical Center.
Pôrod na izbe
V Kalifornii pôrodné sály ako také nepoznajú. Ženy rodia v pôrodných izbách, ktoré opustia už dve hodiny po pôrode a presúvajú sa na šestonedelie. Alternatívne pôrody ženy využívajú zriedka.
„Svojvoľné vyvolávanie pôrodov je veľmi diskutovanou témou. Americká lekárska spoločnosť to skôr ako sedem dní pred termínom zakázala,“ upozornil na jednu z mála vecí, ktoré ženy ovplyvniť bez dôvodu nemôžu. Za normálnych okolností to, čo povie pacientka, platí. Samozrejme, aj americkí lekári majú stres zo sťažností, pretože sa pacienti dokážu súdiť takmer za všetko a výsledok nemusí byť totožný s realitou.
„Pôrodníctvo je najrizikovejším medicínskym odborom z hľadiska zákonov. Vždy sa nájde niekto nespokojný,“ zamyslí sa Branislav Čižmár, ktorý si zo zákona musí v Kalifornii platiť poistku na výkon povolania. Napríklad na Floride sa šplhá až do 250-tisíc dolárov ročne. Pozor si musia dávať aj na komunikáciu s pacientom, ktorý si platí poistku, takže môže takmer všetko
„V Spojených štátoch sa mimoriadne prihliada na spokojnosť pacienta. Verejné systémy nás neustále hodnotia. Nemocnice všetkým prepusteným okamžite zasielajú dotazník spokojnosti. Ďalšie dotazníky posielajú poisťovne. Aj ja zamestnávam lekárov a sestry, takže ďalší dotazník zasielam aj ja. Všetci potrebujeme spätnú väzbu,“ vysvetľuje gynekológ Čižmár, ktorý za prirodzené považuje aj to, že kolega nahlási kolegu vedeniu.
So synom.
Chyby sa hlásia
„Je úplne normálne, že keď niekto vidí, že druhý urobil chybu, tak ho nahlási. V slovenskom ponímaní nabonzuje.“ Rozdiel je v tom, že ani ten nahlásený, ani ten „bonzák“ to nepovažujú za zlé. Berú to tak, že chyby treba nahlásiť, aby na nich mohli pracovať. Je úplne bežné, že ak niekto príde k pôrodu neskoro, sestrička to nahlási. Potrebujú zistiť, či to bola chyba človeka alebo zlý medicínsky postup. Dokonca aj sestrička si môže myslieť, že lekár medicínsky pochybil, a nahlási to.
„Jasné, že to nikoho nepoteší, ale Američania tomu hovoria „the right to do“ a to je nechutné zaklínadlo, ktoré tam platí.“
O úplatkoch v americkom zdravotníctve nikdy nepočul. Za 18 rokov praxe dostal raz kvetináč a dve pohľadnice s poďakovaním. „Jednoducho, to tam nikto nečaká a pre pacienta je to nepredstaviteľné. Lebo, keď si platí poistku, nevie si ani predstaviť, že by niekto od neho očakával ešte úplatok. V tomto Slovensko skutočne veľmi zaostáva, aj vďaka pacientom.“
Branislav Čižmár priznal, že známosti existujú všade. Ale len preto, že niekto niekomu dôveruje. Inak nič neprinášajú, pretože v Amerike nemajú vplyv ani na poradovníky na operácie, keďže neexistujú. Všetci dostanú starostlivosť vtedy, keď ju potrebujú.
Čižmár dodáva, že ani v Spojených štátoch nie je všetko ideálne. „Američania vyrastajú v tom, že všetci musia byť spokojní a usmievaví. Prvé roky mi to naozaj liezlo na nervy, ale potom som pochopil. Je to určite lepšie, ako keď niekto na teba pozerá, ako na Slovensku, ako na vraha,“ dodáva lekár.
.
Prečítajte si aj Po dojčení stratila prsia, pomohla jej modelácia prsníkov
