|
Stretávam sa s ňou začiatkom marca. Vonku nesmelo svieti slnko, no mnohí vyťahujú slnečné okuliare. „Toto už považujem za írske leto, v takomto počasí chodím v tričku,“ smeje sa a dodáva, že keď minulé leto bolo na ostrove 30 stupňov, život sa zastavil. Ešte kým pustím diktafón, ocení farbu mojich šiat. “To máte v našej farbe,” vraví mi. Napriek blížiacim sa oslavám Dňa sv. Patrika si našla čas na rozhovor. Veľvyslankyňa Írskej republiky na Slovensku HILDA Ó RIAINOVÁ.
Z programátorky diplomatka
Študovala jazyky a históriu. Jej mama je Nemka, takže väčšinu života cestovala medzi Nemeckom a írskym Corkom. Keď skončila vysokú školu, zamestnala sa v leteckej spoločnosti na call centre. „Bola to moja prvá práca. Milovala som ju, najmä preto, že som mohla lietať skoro zadarmo,“ začína celkom bezprostredne rozhovor diplomatka. Neskôr ju však práca nebavila a vtedajší priateľ jej poradil, aby sa stala IT programátorkou, lebo by v tom mohla byť dobrá. „Rekvalifikovala som sa a začala som pracovať ako vývojárka softvérov pre nemeckú armádu. Po čase som sa však znova začala nudiť a vtedy mi moja mama povedala, že ministerstvo zahraničných vecí hľadá mladých diplomatov. Povedala som si prečo nie a skúsila som to,” vysvetľuje Hilda Ó Riainová, ako sa stala diplomatkou.
Hilda Ó Riainová. Foto - Miroslava Spodniaková
Írskej veľvyslankyni na Slovensku chýba more
Ak by mala robiť rovnakú prácu každý deň, unudí sa. Ale diplomacia v sebe spája rozličnosť, ktorá ju tak baví. Ráno rokovanie o ekonomických deficitoch, na obed daňová reforma, potom beseda s vysokoškolákmi a večer diskusia o brexite. „Napriek tomu tú prácu milujem. Ponúka mi flexibilitu, do istej miery som sama sebe šéfkou. A najmä tá diverzita. To ma dostane každý deň z postele,“ hovorí 47-ročná diplomatka s tým, že hlavne na malých ambasádach si toho môže diplomat veľa vyskúšať. Takou kanceláriou je aj slovenská ambasáda. Pre Ó Riainovú je Slovensko prvá krajina, v ktorej pôsobí na poste veľvyslankyne. Už predtým pôsobila na veľvyslanectve na Slovensku, medzičasom otehotnela a viac ako 5 rokov pracovala v Bruseli. Ešte sa nechcela vrátiť do Írska a vedela, že onedlho sa uvoľní pozícia Veľvyslanectve v Bratislave. A tak sa prihlásila a verila, že zohľadnia jej znalosť slovenčiny. „Potešilo ma, keď to vyšlo. Považujem Slovensko za pokojné a pohodové. Rovnako aj ľudí. Vlastne Slováci a Íri sú si veľmi podobní,“ zhodnotí, že obe krajiny sú pomerne malé a majú za sebou nadvládu väčších krajín. „A neberieme sa tak vážne,“ s úsmevom dopĺňa, že okrem toho miluje aj našu prírodu. Bola na túrach v Tatrách, no skôr ako šplhanie sa po skalách uprednostňuje pomalé a pokojné prechádzky. I keď jednu vec slovenskej prírode vytkla. „Nemáte more. To je pre mňa problém,“ smeje sa a druhým dychom dodáva, že o slovenskom mori v Chorvátsku vie.
Prezident Andrej Kiska vymenúva írsku veľvyslankyňu - Hilda Ó Riainová. Foto - Kancelária Prezidenta SR
Ženy v diplomacii
Hilda Ó Riainová sa stala írskou veľvyslankyňou v lete 2017. Vysvetľuje mi, že v tomto období sa írska diplomacia snaží prezentovať a podporovať ženy na vysokých pozíciách. „Máme šťastie, že náš súčasný generálny tajomník zdôrazňuje problematiku rodovej rovnosti vo verejnej službe.“ S hrdosťou vysvetľuje súčasnú situáciu, kde v rámci všetkých veľvyslaneckých kancelárií vyhodnocujú diverzitu nielen na základe príslušnosti k rodu a národnosti, ale aj sexuálnej orientácii či rodinného statusu.
Aj tu však Riainová kriticky dodáva, že ide o dlhodobý proces a zmeny neprídu len tak. Momentálne tvoria ženy – diplomatky 20 percent a toto číslo narastá. „Je pravda, že väčšina z nás žien, je na nižších pozíciách junior diplomatiek. Nie sme v Londýne či Washingtone, za to máme veľvyslankyne v New Yorku a Paríži.“ Dodáva, že na náročných pozíciách v kľúčových krajinách sú stále muži, no zmenu možno cítiť. Ilustruje to na príklade bývalého ministra zahraničných vecí Gilmorea. Keď mu na začiatku obdobia priniesli zoznam kandidátov na veľvyslancov, vrátil ho naspäť. Mnohí sa čudovali, prečo to urobil, keď mu dali mená, ktoré vyplynuli z dohody strán. Až keď sa ich spýtal, kde sú ženy, uvedomili si, že tam neboli žiadne mená diplomatiek.
Ó Riainová: Potrebujeme spoluprácu s mužmi
Podľa jej slov takéto zmeny prichádzajú najmä vďaka mužom vo vysokých funkciách. Opisuje príhodu, ako námestník ministra začal otvárať tieto témy aj pre to, že sám má dve dcéry a povedal si prečo nie. A to nie je trend len v Írsku, ale aj na celom svete, kde mužskí lídri podporujú ženy líderky. Známy je príklad kanadského premiéra Justina Trudea, ktorého kabinet tvorí polovica žien. „Potrebujeme partnerstvo. Muži sú rovnako dôležití pre boj za rodovú rovnosť,“ hovorí veľvyslankyňa, ktorá na vysokej škole ako predsedníčka ženského výboru otvorila stretnutia aj pre mužov. Vtedy to považovali za kontroverzné, ona však vysvetľovala, že ak nevezmú medzi seba mužov, ako môžu robiť zmeny. „Veď oni riadia svet. Potrebujeme mužov, ktorí s nami budú spolupracovať,” pragmaticky dodáva Ó Riainová.
Práva žien cíti akosi prirodzene. Prezrádza, že majú v rodine veľké zastúpenie žien. Aj svoju mamu opisuje ako výraznú a dominantnú ženu. Má troch súrodencov, ktorí majú deti. Z deviatich je iba jeden chlapec. „Nikdy som necítila, že by som sa musela niečoho vzdávať len pre to, že som dievča,“ objasňuje veľvyslankyňa, ktorá trávila s otcom aj viac času. Brával ju na prednášky na univerzite, sedela pri otcovi a počúvala.
Hilda Ó Riainová. Foto - Miroslava Spodniaková
Ženský hlas v diskusii
Skúsenosť s diskrimináciou nemá. Považuje sa za silnú osobnosť, i keď musí občas so sebou bojovať a nabrať odvahu. Keď bola mladšia, zvykla byť plachá. „Bola som tá dievčina v kúte, čo si čítala knihu a keď som mala prehovoriť, bola som z toho nervózna. Musela som sa to naučiť. Byť tou osobou, ženou, ktorá prehovorí,“ objasňuje a dodáva, že na diskusiách či konferenciách si ako prvé všíma, či sú v paneli prizvané aj ženy. Manels, teda panelovky, kde sú samí muži, ju vedia rozhorčiť. Podľa nej nestačí, že tam je za ženy moderátorka. „To skutočne nevedeli nájsť aspoň jednu ženu expertku?“ Ako sama hovorí, snaží sa aspoň vtedy byť ženským hlasom a spýta sa v diskusii otázku. I keď sa jej do toho niekedy nechce.
V debatách s okolím svoj postoj obhajuje fotografiami, kde na oboch stranách stola vidno len politikov. „Diskutujú o budúcnosti Európy. Ja sa pýtam, kde sú ženy? Ak nie sme pri stole, ako to môže byť o nás?,“ zamýšľa sa ambasádorka.
Prezident Andrej Kiska, Hilda Ó Riainová. Foto - Veľvyslanectvo Írskej republiky na Slovensku
Chce byť vzorom pre dvojičky
Rozumie ženám, ktoré sa v tom necítia nekomfortne. Sama sa kedysi pred vstupom do miestnosti pred dverami zastavila, zhlboka nadýchla až potom stlačila kľučku. Dnes už jednoducho prejde dverami. „Chce to tréning. No práve v tomto by sme mali podporovať mladé dievčatá, aby si trénovali tento druh sebavedomia a teda robili veci najlepšie ako vedia.“ Neskrýva ani to, že je to občas únavné. Večer sa teší, keď si dá dole make-up a opätky vymení za tenisky. „Ale robím to aj pre moje dcéry. Chcem im byť vzorom.“
Netají sa tým, že je slobodná mama. „Myslím si, že potrebujeme poznať ženy, ktoré istým spôsobom vybočujú z noriem. Mali by sme ich vidieť ako úspešné expertky a zároveň aj ako matky,“ hovorí a priznáva, že stať sa veľvyslankyňou nebolo najľahšie, ale ak to zvládla aj ona, rada pomôže aj iným ženám. Vysvetľuje, že jej práca nespočíva v tom, aby prišla do krajiny a hovorila, čo majú ľudia robiť inak či lepšie. „Mojou cestou je žiť a ísť príkladom ostatným,“ zhŕňa diplomatka.
Dvojičky Isolda a Charlote, dcéry írskej veľvyslankyne. Foto - Archív HÓR
Bilingválna domácnosť
Má deväťročné dvojičky Charlotte a Isoldu. Ešte v úvode rozhovoru hovorí Ó Riainová svojej asistentke, nech pohľadá fotky dievčat z minulého roka, kde pomáhajú s prípravami osláv Dňa sv. Patrika. Želá si, aby sme ich mohli použiť v rozhovore. Hneď s úsmevom dodáva, že sú pravdepodobne ešte v pyžame a pozerajú Netflix, keďže majú prázdniny.
Baví ich turistika a geochaching, teda druh športu, keď hľadáte skrytý objekt, o ktorom poznáte len geografické súradnice. Nedávno boli spolu na výlete v Ríme. Dievčatá sa v Bratislave už udomácnili. Chodia do francúzskej školy, kde majú aj slovenský jazyk, a veľvyslankyňa si dala záležať na tom, aby ich opatrovateľka hovorila len po slovensky. „Aj keby nikdy nepracovali na Slovensku alebo so slovenčinou, je výhodné mať základy aspoň v jednom slovanskom jazyku,“ vysvetľuje ambasádorka, ktorá ovláda angličtinu, írčinu, francúzštinu, nemčinu, dohovorí sa po rusky i španielsky. „Ruština mi pomohla, keď som sa učila slovenčinu. I keď moja učiteľka sa snažila zo mňa dostať ruský prízvuk,“ hodnotí a dodáva, že slovenčinu považuje najmä kvôli gramatike za náročnú.
Írska veľvyslankyňa cestuje po Slovensku
Napriek tomu, že slovenská kancelária nie je veľká, snaží sa cestovať po krajine čo najviac. Univerzity v Nitre, Bratislave či Banskej Bystrici navštívila niekoľkokrát: „Snažím sa chodiť aj mimo Bratislavy, lebo si uvedomujem, že nereprezentuje celé Slovensko.“
V rámci pracovných ciest navštívila aj Spišské Podhradie, kde funguje komunitné centrum pre rómske deti. Vedú ho írske mníšky. Problematika Rómov a Rómok ju zaujíma a oceňuje, že čoraz viac ľudí sa jej venuje a odvádzajú dobrú prácu. „Vzdelávanie, a to už od útleho veku, je podľa mňa kľúčové,“ vraví diplomatka Hilda, ktorá minulý rok odovzdávala ocenenie na akcii Roma Spirit.
V teniskách na ambasádu
Ak sa to dá, po Bratislave jazdí verejnou dopravou. „S dvojičkami poznáme spoje MHD lepšie ako niektorí Bratislavčania,“ hovorí a ako dôkaz mi vymenúva, aké čísla autobusov chodia z Petržalky. A keď nie mestská doprava, snaží sa kráčať do práce. „Keby ste otvorili tamtú skriňu, nájdete tam tenisky, v ktorých chodím do práce,“ vraví ambasádorka.
Ak by si mohla vybrať, rada by v štátnej správe pokračovala v Latinskej Amerike, no láka ju aj Moskva, kde bola naposledy v 1992 ako študentka. „Zamilovala som sa do Tolstoja, Dostojevského, Turgeneva.“
Hilda Ó Riainová. Foto - Miroslava Spodniaková
Hilda Ó Riainová o Slovensku
Slovensko jej prirástlo k srdcu, i keď súčasťou jej práce je mať kritické oko. „Transparentnosť, to je niečo, s čím sme mali problém aj v Írsku. Tiež si myslím, že by Slováci mali rozumieť, čo presne vláda a predstavitelia moci robia. Takéto zapájanie spoločnosti je veľmi dôležité,“ zhodnocuje Ó Riainová a pridáva, že ju celkom sklamali diskusie o migrácií. Tiež by si želala, aby sa viac otvárali témy národnosti, etnicity a sexuálnej orientácie.
Vníma, že Slovensko patrí k mladým demokraciám, rovnako ako Írsko. „Nie je to tak, že vám demokraciu niekto daruje a všetko funguje ako má. Nie, je to proces, na ktorom sa musí pracovať a občas to aj bolí.“
