Charles de Gaulle v roku 1959 predĺžil povinnú školskú dochádzku do 16 rokov. Emmanuel Macron ju posunul zo 6 rokov na 3 roky. Škôlka sa vo Francúzsku stáva povinnou.

Hlavným dôvodom pre zmenu nie je počet detí, ktoré nechodia do materskej školy, tých je v celom Francúzsku "len" okolo 20-tisíc 3 percentá). Cieľom rozhodnutia je dať škôlke skutočnú výchovnú hodnotu, zdôrazniť dôležitosť materskej školy v školskom systéme. Stále existujú rodičia, ktorí škôlku pokladajú za spôsob postráženia detí, keď to potrebujú. Od septembra 2019 dochádzka do škôlky bude vo Francúzsku povinná. Pri nástupe v troch rokoch budú musieť mať deti zabsolvovaných 11 povinných očkovaní a každá absencia bude musieť byť odôvodnená.

Prezident republiky Emmanuel Macron a minister školstva Jean-Michel Blanquer argumentujú skutočnosťou, že prvé roky života sú vo vývoji dieťaťa kľúčové a je zodpovednosťou štátu ponúknuť kvalitnú prípravu na výučbu už v predškolskom veku. Dať aj deťom zo sociálne slabších rodín rovnaké šance na úspešné zvládnutie školských nárokov. Vo Francúzsku 20 percent žiakov po absolvovaní prvého stupňa základnej školy nevie poriadne čítať a písať a v šiestich rokoch sa častokrát nedajú už podchytiť jazykové deficity, s ktorými mnohé deti vstupujú do základnej školy.

Materská škola má byť cestou k nadobudnutiu schopností pracovať so slovnou zásobou, má byť priestorom pre osobný rozvoj cez spoločenské interakcie, hry, hudbu, riekanky.

 

Prečítajte si

Vyučovanie vo Francúzsku: najmenej školských dní, ale najviac vyučovacích hodín

 

Kultúra šprintu

Neuropsychiater Boris Cyrulnik hovorí o rozdielnej rýchlosti dospievania dnešnej generácie detí v porovnaní s predošlými generáciami. Spôsoby získavania poznatkov sú tiež iné. Hovorí, že naša spoločnosť je kultúrou šprintu. V 20-ich mesiacoch života deti vchádzajú do sveta slov, viet, ich reč sa pripravuje v emóciách. Preto sa aj na materskú školu kladie dôraz pri vytváraní afektívnej bezpečnosti. Škôlka má spájať potešenie so snahou sa učiť nové veci a je tiež obdobím, kedy sa začína vytvárať vzťah medzi rodičmi a školou.

Emmanuel Macron je presvedčený, že osud krajiny je vtesaný do školského systému, školstvom tvoríme spoločnosť, akú si prajeme mať. Vo svojom prejave citoval Victora Huga: „Zakaždým, keď sa otvorí nová škola, môžme si dovoliť zatvoriť jedno väzenie.“

S rozčítanou knihou pred počítačom a s jednou rukou na záložke v knihe, som druhou klikla na video návštevy prezidenta v škôlke Emelie v 19. parížskom okrsku. Bola streda 28. marca, Deň učiteľov. Až keď mi začala tŕpnuť ruka na záložke som si uvedomila, že som sledovala 40-minútové vyučovanie strednej skupiny škôlkárov.

 

Nadšená učiteľka

Fascinovane som sa dívala na prácu učiteľky, ako rytmikou a riekankami utíšila celú triedu, ako všetky deti vedeli slabikovať, disciplinovane zaraďovať slová do skupín podľa hlások, zaujal ma príbeh, ktorý im rozprávala, množstvo použitých slov, uspávanka, ktorú spievali, ako neustále pani učiteľka dbá na to, aby sa neprekrikovali, navzájom sa rešpektovali.

Moje dospievajúci deti by sa mi smiali, keby videli, že aj pri tomto videu som plakala a ja by som im musela vysvetlovať, že ma dojala práca pani učiteľky v materskej škole. Mam tri deti, viem koľko energie treba na ich neustále pacifikovanie, napomínanie, riešení hádok a zároveň sa snažiť vychovávať, pomáhať, vysvetlovať. Skláňam klobúk pred všetkými pedagógmi, ktorí túto prácu robia denne s kolektívom 30 detí.