|
Šibi, ribi, mastné ryby,
kus koláča do korbáča,
ešte k tomu žuvačku
a sto korún do vačku...
... s takýmto veršíkom chodili k nám kedysi šibači na Veľkonočný pondelok.
Neznášam veľkonočné šibanie a oblievanie. Keď som bola malá, vždy ráno na Veľkonočný pondelok som ešte v pyžame schytala so sestrou spŕšku vody z veľkej sódovej fľaše od otca. Mama, už celá mokrá, lebo plná dávka z fľaše sa ušla, samozrejme, aj jej sa smiala, že budeme zdravé a treba si tiež ctiť tradície. Tie sa vo veľkom dodržiavali aj u babky na dedine. Ženské osadenstvo celé doobedie vykúkalo šibačov. Ich počet bol dôležitý najmä tam, kde mali súcu dievku na vydaj. Otec išiel hrdo s našim malým bratom šibať a polievať okolitú rodinu a my so sestrou – mestské malé slečny - sme sa radšej schovali do pivnice.
Keď potom prišiel brat s dvoma igelitkami naplnenými veľkonočnými čokoládovými dobrotami, pocit krivdy z toho, že sme dievčatá a na takú výslužku nemáme nárok sme rýchlo a spravodlivo vyriešili. Okamžite sme bratovi zhabali veľkonočnú nádielku a rozdelili ju na tri časti. Brat bol najmladší, musel sa prispôsobiť. So sestrou sme na dvore pretrpeli aj šibanie farebnými tučnými korbáčmi z bužírky. Strašne to bolelo a štípalo. Mama nám ale prízvukovala, že musíme vydržať. To nás tĺkli naši malí bratanci a vraj oni ešte nevedia odhadnúť silu úderu. Au! A ešte za to dostali vtedy také vzácne kinder vajíčka!
Bratanci nás chodili pravidelne polievať a šibať každý rok aj do mestského paneláku. Kým som sa nešmykla na rozliatej vode v kúpeľni a nerozrazila si čelo o ostrý kovový prah. So zakrvavenou hlavou sme utekali na pohotovosť a opitý lekár (veď bol Veľkonočný pondelok) mi ranu zašil 5 stehmi. Dodnes tam mám škaredú jazvu.
Neskôr sa slovenským veľkonočným zvykom čudoval môj manžel a jeho rodina z bývalej Juhoslávie. Príbuzným v Chorvátsku, Srbsku a v Bosne farbisto a s veľkou dávkou nadsádzky líčil, ako na Slovensku môžu raz do roka beztrestne strieskať ženu korbáčom a ešte za to dostanú odmenu. Ja som im dramaticky aj jazvu z detstva ukázala a príbuzní s horúcou južanskou krvou zdesene híkali. Nechápali, že také niečo sa môže diať v kultúrnej strednej Európe.
U nich na Balkáne na Veľkú noc tlčú len zafarbené uvarené vajíčka. Deti vezmú z domu natvrdo uvarené vajcia a tlčú jedno o druhé. Koho vajíčková škrupina ostane najdlhšie neporušená, ten je víťaz a ako výhru získava všetky vajíčka. Doma potom majú niekoľko dní ako hlavné menu vajíčkový šalát na viacero spôsobov. Ofarbené vajíčka sa tlčú aj v úzkom rodinnom kruhu. To najtvrdšie a neporušené sa stáva „čuvarom kuče“ – čiže strážcom domu a putuje na niekoľko mesiacov do chladničky.
Chlapci v kuchyni "tucaju jaja".
A nakoniec - slovenskú šibačku a oblievačku nepochopila ani moja írska švagriná. Brat si vzal za ženu Írku a keď ju môj otec na Veľkonočný pondelok polial vodou z fľaše, bleskurýchlo naplnila pohár a na oplátku vychrstla vodu na otca. Otec sa nezmohol na slovo a my sme mali ďalší námet na rodinnú diskusiu o dodržiavaní tradície slovenskej veľkonočnej oblievačky na írsky spôsob.
Prečítajte si aj Kam s knihami, pre ktoré už nemáte v knižnici miesto?
