|
Koncom týždňa som hľadala s osem a pol ročnou dcérou kostým na karneval. Tu v Izraeli bude až v marci. Nie som taká zručná, aby som jej niečo zhotovila sama, kúpa v internetovom obchode minulý rok sa ukázala byť mačkou vo vreci, tak sme rovno zašli do špecializovaného obchodu. Kostýmov tam bolo od výmyslu sveta. Celá dlhá hala.
Dcérka nevedela, čo presne chce. Už je vo veku, keď nechce byť princeznou, ale ešte nie je pripravená urobiť si zo seba recesiu, či sa obliecť dajme tomu za strašidlo. Trochu chaoticky sme tam pobehovali, keď sa nás predavačka opýtala, či nám môže pomôcť. Ukázala nám kostýmy pre jej vekovú kategóriu. Vojačky, sestričky, Červené čiapočky, víly, pirátky. Dcéra sa dlho medzi nimi prehrabovala, niečo aj vyskúšala, ale nepáčilo sa jej nič.
Veru ani mne. Keď som sa pozrela na cenovky a videla som, že mi za skutočne zlodejskú sumu ponúkajú totálnu nekvalitu, ktorá nemá šancu prežiť bez ujmy ani jeden jediný karnevalový večierok, veľmi ma to nahnevalo. Vedela by som ešte prehltnúť cenu, ale čo mi robilo problémy bolo to, ako tie kostýmy vyzerali.
Všetky boli, ako by som to slušne povedala, rajcovné. Boli to zmenšené kópie kostýmov, ktoré si v neskorých nočných hodinách obliekajú na karneval dospelé ženy. Sestričke sukňa ledva zakrývala zadok, pirátka mala sukňu a živôtik ako z parížskeho Moulin Rouge a tak podobne. Nie som puritánka, ani si nemyslím, že by sa ženy mali posudzovať podľa toho, ako sú oblečené, ale nevedela som si predstaviť, že by si takéto niečo obliekla moja dcéra. A nebolo mi ani po vôli, že jej už od detstva nanucujú, že takto by mal vyzerať karnevalový kostým, a že jeho základnou charakteristikou by malo byť slovo sexi.
Bola som rada, že si dcéra nevybrala nič. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjde za Mimoňa. Kúpili sme masku na hlavu, žlté tričko a džínsový overal máme doma. Vyjde to lacnejšie, vyzerá to milo a hlavne detsky.
Prečítajte si aj Ženy s deťmi a ženy bez detí
