O samovraždu sa vlani na Slovensku pokúsilo 743 osôb. Dobrovoľne ukončiť svoj život sa rozhodli prevažne muži, pri samovražedných pokusoch bol podiel mužov a žien vyrovnaný.
Odborníci pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd, ktorý si spoločnosť pripomína vo štvrtok, poukázali na to, že ľuďom v kritickej situácii môže pomôcť napríklad krízová linka.
Pandémia a počet samovrážd
"Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že jedným zo sekundárnych následkov pandémie ochorenia COVID-19 bude nárast počtu samovrážd. Mimoriadna situácia poukázala na zvýšenú potrebu liniek pomoci, dištančných služieb a na nutnosť systematickej podpory liniek pomoci na Slovensku," uviedol zakladateľ internetovej linky pomoci IPčko.sk a psychológ Marek Madro.
Podľa jeho slov v Českej republike je financovanie a zvýšenie finančných prostriedkov pre dištančné formy pomoci súčasťou ich národného akčného plánu, ktorý na Slovensku neexistuje v žiadnej podobe a poskytovanie dištančných služieb na linkách pomoci je záležitosťou mimovládnych organizácií, občianskeho aktivizmu a suplovaním činnosti štátu.
Ako vyplýva zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), siahnuť si na život sa pokúsili muži aj ženy najčastejšie vo veku od 30 do 39 rokov, z toho 95 mužov a 60 žien. U detí do 14 rokov bolo zaznamenaných 41 pokusov o samovraždu, z toho 34 dievčat a sedem chlapcov, a 89 pokusov vo veku od 15 do 19 rokov, z toho 59 dievčat a 30 chlapcov.
Samovraždy pácha viac mužov ako žien
Motívom činu samovražedných pokusov boli podľa štatistík NCZI predovšetkým rodinné problémy, (42,8 percenta), ďalej osobné konflikty (15,5 percenta) a existenčné problémy (12,1 percenta). Vlani na Slovensku spáchalo samovraždu 498 osôb, z toho 416 mužov a 82 žien. Len za posledný polrok 2020 zaznamenali v občianskom združení IPčko 20.000 kontaktov. Viac ako 3051 ľudí s myšlienkami na samovraždu a 1417 ľudí v situácii, keď išlo o život a zdravie, a z toho 114 na koľajniciach.
Na Slovensku podľa Madra aktuálne chýba akýkoľvek strategický plán, ktorý by sa systematicky venoval napĺňaniu cieľov pre znižovanie počtu samovrážd.
Reformu starostlivosti o duševné zdravie ohlásilo Ministerstvo zdravotníctva SR ako jednu zo svojich priorít. V pláne má vytvorenie centier duševného zdravia založených na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporu denných psychiatrických stacionárov a zvýšenie dostupnosti odborných vyšetrení v ambulanciách.
