Dana Kleinert, aktivistka a módna dizajnérka

 

Dana Kleinert (v strede) šije nosiče pre deti utečencov. 

 

Začiatkom roka sme ju spoznali na stretnutí výnimočných žien, citovali ju po tlačovke o ukončení projektu Šafko. Sledovali ju ako spoluautorku nového projektu The Most, ktorý ukázal, že sa nenechala odradiť a ďalej bojuje o verejný priestor v Bratislave, ktorý nemá slúžiť politikom, ale aktívnym ľuďom. Niekoľkokrát sme ju v článkoch o móde citovali ako riaditeľku Slovak Fashion Council, koncom roka aj ako účastníčku okrúhleho stola iniciatívy ADosť!, ktorá zvolala aktívne ženy, aby pomohli presadiť reformu vzdelávania na Slovensku. Od leta sme sledovali ako aktívne spolu s rodinou pomáha utečencom a ku konci roku sme s ňou narátali, že slovenské ženy, hlavne mamy, ušili v rámci projektu Domov na mame pre deti utečencov 130 - 200 nosičov, z toho 10 ich dokončili v prvej Šijacej literárnej kaviarni pod Mostom SNP.

Prečítajte si celý príbeh po kliknutí tu.

 

 

Marcela Tokošová, výkonná riaditeľka výrobného družstva Kovotvar

 

 

Krízovej manažérke Marcele Tokošovej sa za tri roky podarilo to, čo sa viac ako 90 percentám slovenských firiem v problémoch nedarí vôbec. Marcela Tokošová prebrala družstvo Kovotvar, ktoré vzniklo v roku 1953, na pokraji krachu pred piatimi rokmi. Za tri roky ho 33-ročná manažérka dostala z reštrukturalizácie do zisku a odchovala pritom dve dcérky. Výkonná riaditeľka má vedľa klasického veľkého pracovného stola detskú postieľku, prebaľovací kútik, prenosnú sedačku a hračky. Každý deň úraduje s dcérou a podľa nej si testuje aj obchodných partnerov.

Prečítajte si celý príbeh po kliknutí tu.

 

Gabika Čepičanová, dcéra, ktorá vydala knihu svojej mamy

 

 

Mala rok pred maturitou, keď ostala sama. Otec jej tragicky zahynul, keď mala 11 rokov. Bol medzi vojakmi, s ktorými sa pri návrate z misie zrútilo lietadlo v Hejciach. Mama, novinárka Zuzana Lajdová, rok bojovala s rakovinou, než jej ako 39-ročná podľahla. Keď Gabika prišla o mama, rozhodla sa splniť jej sen. Vydala knihu Život je ako... Oslovila účastníkov kurzov a poprosila ich, aby jej poslali svoje výtvory, ktoré vznikli vďaka jej mame. Spýtala sa ich, čo by povedali mame, keby mali tú možnosť. A takto vznikli zaujímavé texty, útržky spomienok, vrátane listov na rozlúčku. Je v nich smiech, vtip, ale aj bolesť a smútok. 

Prečítajte si celý príbeh po kliknutí tu.

 

 

Jana Kamnaskh, Slovenka, ktorá ušla zo Sýrie

 

 

Z krajiny, kde mali veľký dom, kde mal manžel rozbehnutý biznis, vlastnil wellness a spa, musela utiecť s deťmi a len s tým, čo si zabalili. „Nikdy som si nemyslela, že ešte zažijem vojnu a strach o svoj život a život mojich štyroch detí,“ hovorí stále vystrašene Jana Kamnaskh. Z domu pri Damasku utekali v momente, keď videli tanky a počuli streľbu. Vziať si mohli len to, čo sa zmestilo do príručnej batožiny – 25 kg z celého života. Manžel musel v Sýrii ostať, už nemal na letenku pre seba, pretože peniaze prepadli v banke. Na Slovensku začína Kamnaskh v 50 rokoch odznova a darí sa jej. Vyhrala súťaž Missis models 2015, čo je súťaž pre výnimočné ženy po 35 a venuje sa modelingu.

Prečítajte si celý príbeh po kliknutí tu.

 

 

Adriana Kemka, aktivistka a mama na materskej

 

 

Spoznali sme ju začiatkom roka na stretnutí výnimočných žien, ktoré chcú niečo na Slovensku zmeniť. A Adriana sa celý rok snažila veci okolo seba meniť. Aj tým, že v rozhovore pre Ženy v meste kriticky hovorili o pomeroch na Slovensku. „Možno sme príliš otvorene pomenovali niektoré veci a ľudia nie sú zvyknutí na takúto kritiku, ale máme to tu radi a preto s manželom pomenovávame problémy, lebo chceme, aby sa veci zmenili.“ vysvetlila o niekoľko týždňov neskôr na našej diskusii v Inchebe o tom, ako zladiť prácu a rodinu. S manželom podporili deti na detskej kardiochirurgii, stali sa Dobronošmi, aby pomohli sedemčlennej rodine bez otca. Koncom roka sa Adriana Kemka zapojila do projektu Domov na mame a ušila niekoľko nosičov pre deti utečencov. 

Prečítajte si viac po kliknutí tu.

  

Pavlína Počajová, podnikateľka a dobrovoľníčka

 

 

Mama troch dcér a jedného syna, babka šiestich vnúčat, aktívna členka nášho Klubu Žien v meste a dobrovoľníčka sa po 16 rokoch rozhodla odísť z banky a venovať sa tomu, čo ju baví. Šije úžasné šaty zo starých vecí, vyrába originálne šperky a darčeky, vrátila sa k spievaniu a vystupuje s kapelou svojho manžela, začala s boxom. „Nebojte sa veku, vek je len číslo,“ odkázala 47-ročná žena na našej diskusii v Inchebe. Radí ženám hovoriť si pred zrkadlom pekné veci namiesto obvyklej kritiky. 

Prečítajte si celý príbeh po kliknutí tu.