|
Riaditeľka školy pritom popisuje, že deti nemajú elektrinu a vodu vo svojich domoch. V učebniach sa však učia pracovať na mikrovlnke, sporáku, majú tam prebaľovací pult (!) a vaničku na kúpanie. Všetko veci, ktoré určite využije ktokoľvek v chajde bez základných potrieb. Tam, kde chýba písací stôl na úlohy, určite bude stáť jedného dňa prebaľovací pult.
Prečítajte si
Niečo podobné už na Slovensku máme, stojí nás to veľa peňazí a v podstate je to obchod s chudobou. Elokované pracoviská rôznych škôl stavajú súkromné firmy rovno vedľa osady. Niektoré odbory týchto pracovísk sa volajú Praktická žena. Chodia tam, samozrejme, len dievčatá, tiež sa učia ako sa starať o domácnosť. Štát za to platí veľmi veľa peňazí, dievčatá pri osadách nedostanú žiadne vzdelanie, súkromník zarobí, štát si odškrtne kolonku vzdelávania Rómov a vybavené. Fiľakovo sa poučilo - tentokrát to nie je praktická žena, ale starostlivosť o domácnosť, a v reportáži bolo vidno aj pár chlapcov. Okrem toho však rozdiel žiadny.
Že by sme urobili učebne, kde si deti môžu prísť napríklad čítať? Knižnica? Miesto, kde si môžu napísať úlohy? Kde budú dobiehať hendikep, ktorý majú od narodenia? Že by sme prestali implikovať, že ženy, nerómske aj rómske, by sa mali starať o domácnosť? Že by sme konečne prestali schvaľovať starostom neodborné a hlúpe nápady a začali konečne venovať peniaze, aj úsilie, skutočnej pomoci deťom z marginalizovaných vylúčených skupín?
Alebo by sme mohli začať úplne banálnou vecou - zaviesť vodovod aj do osád, kam sme Rómov my, majorita, vysťahovali. Urobiť im tam aspoň jednu normálnu cestu, aby deti nechodili zablatené a začali im pomáhať byť gramotnejší, vzdelanejší. Pretože proti chudobe sa nedá bojovať mikrovlnkou. Jedine knihami.
