|
Tento týždeň mi pípla správa. Smutná. V Trnave bolo prvé sväté prijímanie a kňaz vyjednával s mamičkou, že rodičia nechcú rómske dievčatko medzi ostatnými “bielymi” deťmi. Fakt. Vážne. Návrh bol, že môže sedieť vzadu.
Rada by som povedala, že ma to šokovalo alebo prekvapilo, ale nie je to tak. Živo si spomínam na reportáž Jana Tribulu z Markízy asi spred šiestich rokov. Išiel do nejakej malej dediny v Tatrách, na ktorej meno si už nespomínam. Šiel tam preto, že miestnemu kňazovi niekto zničil farbou auto. A tak Jano chodil po obci a zisťoval.
Reportáž bola krátka, ale v dvoch minútach bol zhrnutý celý národ a jeho rasizmus. Najprv anketa medzi majoritou. Nikto nevie, kto to bol. “Určite cigáni, kto iný,” hovorili viacerí. Ale Jano sa nedal a pátral po zdanlivo banálnej téme. Šiel do osady a v osade hovorili miestni, že to nie oni. Oni majú farára veľmi radi. Nedávno zavolal ich detičky spievať do spevokolu. Chcel trocha zmenšiť priepasť medzi majoritou a osadou. Deti a zbor sa zdal ako dobrý nápad. Rómom aj farárovi, ale nie ostatným. Reportáž sa skončila rozuzlením, že farárovi zničili auto “bieli”. Cigánov totiž nechcú vo svojom kostole. “Nech si spievajú v dome smútku, cintorín majú aj tak bližšie k osade,” vykrikoval miestny do kamery. Zdanlivo banálna reportáž ukázala korene rasizmu, ktoré siahajú tak hlboko, že chcete spievajúce deti vyhnať na cintorín.
Spomínam si aj na vysokoškolského pedagóga - Róma. Keďže ma prosil, aby som nehovorila o jeho identite, viac ho nepopíšem, ale susedia proti nemu spísali petíciu, že nechcú, aby tam býval “cigán z osady”. Vysokoškolský učiteľ. Fakt. Hovoril mi aj príbehy ako jeho rodinu už veľakrát vyhodili z reštaurácie. Len tak. Rómov neobsluhujú.
Možno ste pozerali český seriál Most. Hlavný hrdina dával rozhovory. To, čo sa zdalo ako fikcia, opisoval vo svojom rodnom meste. Miestna krčma nemôže vyhadzovať Rómov, tak si vymyslela “členské”. Kto nemá členskú kartičku, nedostane naliate ani ak zaplatí. Legálny rasizmus? Hej. Ale naučili sa s tým nejako žiť. Problém nastal hlavne pri deťoch. Jeho syn sa hral na ihrisku a prišla susedka a vyfackala ho. Normálne si predstavte, že vaše dieťa sa hrá na ihrisku a príde cudzia žena a zbije ho. Vraj bolo neškolopovinné dieťa hlučné. Na detskom ihrisku.
Veci pre nás nepredstaviteľné sú pre Rómov na Slovensku aj v Česku každodennou realitou. Dosaďte si namiesto Róm blondína, tmavovláska, ryšavá, Žid. Výsledok bude rovnaký. Je to o to viac zarážajúce, že sa to deje v kostole. Tam všetci nejako intuitívne očakávame viac. Očakávame, že kňaz na prvú zakričí, že všetci sme deti božie a všetkých nás má Boh rád rovnako.
Počujete to ticho? V kostole je ešte ohlušujúcejšie, než kdekoľvek inde.
