Pravidlá správania nesú v sebe pečať zvykov a tradícií spoločnosti, v ktorej žijeme. Každá obec, mesto, región, krajina má svoje typické zvyklosti, ktoré spájajú ľudí žijúcich v danej krajine. Slovensko nie je výnimkou. Rodiny majú tiež svoje vlastné pravidlá správania. Najviac ich prezentujeme počas sviatkov a najkrajšie sviatky roka – Vianoce sú vlajkovou loďou.

Ako dieťa sme mávali Vianoce u starých rodičov, potom boli oni u nás, po dedkovej smrti sa k nám prisťahovala babka a stále nás bolo viacej pri štedrovečernom stole. Zažila som však aj Vianoce len ja a rodičia, tie boli najsmutnejšie. Niekoľko rokov, kým sme ešte boli bezdetní a žili viacerí členovia našej rodiny, mali sme tri štedré večere – u manželových starých rodičov, u mojich rodičov a u svokry.

Keď sme si so sestrou založili rodiny a jeden rok sme sa skoro pohádali, s kým by mali byť starí rodičia počas Štedrého večera, doslova som zavelila, že takto to byť nemôže. Sme rodina, žijeme v jednom meste a mali by sme byť všetci spolu. A tak sme sa dohodli, že sa budeme striedať. Jeden rok komplet rodina – naši rodičia, krstná mama, sestra s rodinou a my u nás (veď som najstaršia dcéra a tak začínam), druhý rok u sestry a tretí rok u našich rodičov. To sú skutočné Vianoce.

Na Štedrý deň pozývame susedov z ulice – 21 rodín aj s nami na vianočný punč. Vonku na našej malej križovatke sa každý rok zíde iný počet susedov (nie každý je na Štedrý deň doma, starší susedia sú už v tom čase u svojich detí, alebo sa niekomu jednoducho nechce, pretože nechce alebo má rozpozeranú rozprávku, či film). Susedia si nosia vlastné poháre a ja pripravím alkoholický a nealkoholický punč. Zaprajeme si šťastné a veselé Vianoce, okoštujeme čo všetko naše gazdinky z ulice napiekli a po polhodine až trištvrte sa rozídeme domov.

Pre mňa je to čas, ktorý silno ako človek prežívam a som rada, že máme susedov, s ktorými sa radi porozprávame a stretneme. Dobrý sused je dar. Potom zanesiem nášmu priamemu susedovi na plot darčeky. Je starý mládenec a keď som tak urobila po prvýkrát, dojalo ho to až k slzám. Odvtedy na seba nezabúdame. Prvé Vianoce sme dostali farebného skleného kapra zabaleného v novinovom papieri. Nikdy by som si nepomyslela, že zrovna kapor by ma potešil, ale pravda bola, že potešil. Dostávame vskutku originálne dary v originálnych baleniach. Sused Štefan nám dáva lekcie z ľudskej pokory. My pribalíme susedovi vianočné dobroty, oblátky a osobný darček, ktorý má veľmi rád. Keď slávime Štedrý večer u nás, pozvem ho aj k nám. Ešte nikdy pozvanie neprijal, no nevzdávam to.

Mama, sestra a ja pečieme každá niečo iné a tak spoločne obohatíme štedrovečerný stôl. Otec pečie oblátky a trubičky niekoľko dní. Tak ako počas Adventu aj na Štedrý deň počúvame vianočné piesne a vytvárajú nám náladu aj počas večere. Na štedrovečernom stolovaní nám veľmi záleží. Vytiahneme vždy najlepší porcelán, príbory, sklo a romantický vianočný obrus. Servítky/plátené obrúsky, horiaca sviečka, ošítka plná ovocia, orechov, oblátok, medu, cesnaku a peňaženiek nesmie chýbať. A fľaša s pálenkou. Najstarší muž v rodine prichádza s vianočným vinšom a zapáli sviečku, pozdvihneme poháre na prípitok a potom sa pomodlíme. Ako prvý chod máme oblátky s medom, orechami, cesnakom a jablkom. Nasleduje polievka a hlavný chod – zemiakový šalát a ryba. Až kým nedojeme neodchádzame od stola, no aspoň sa o to snažíme. Dezert si dávame po pauze, ktorú využívame na prípravu čaju, umytie riadu a na presun od jedálenského stola do pohodlného kresla, či na gauč. Počas popíjania čaju rozbaľujeme darčeky.

Na našom štedrovečernom stole nechýbajú živé kvety a taniere na kosti a na všetko, čo by nám nemalo zavadzať na tanieri. Pred večerou sa osprchujeme a vyfintíme. K sviatočnej večeri patrí aj sviatočný odev a tak sa ženy obliekajú do šiat a muži majú tmavé nohavice a košeľu. Deti kopírujú ženský a mužský vzor.

Prišla som na to, že dokážem opustiť pohodlie domova a stráviť pekné chvíle s rodinou a nemusím lipnúť len na tom, že najkrajšie Vianoce sú len u nás doma. Sú všade, kde sa stretnú ľudia, ktorým na sebe záleží a majú sa radi. (Tak toto by som ako dvadsiatnička zo seba nedostala.). Organizovať štedrú večeru pre celú rodinu raz a tri roky má aj výhodu – môžete si plnohodnotne vychutnať obľúbený televízny program, máme priestor na prechádzku. Jediný čas, ktorý si potrebujeme ustriehnuť je čas začiatku večere o 18.00 hod.  Celý deň je pohodový a keď príde rad na našu rodinu tak si s manželom rozdelíme úlohy, aby sme si pohodu zachovali.

 

Prečítajte si aj Tak, akí by sme mali byť? Slušní alebo zdvorilí?