Až 70 percent rodičov musí deťom na II. stupni základných škôl so vzdelávaním pomáhať. Viac ako polovica rodičov musela kvôli dištančnému vzdelávaniu nakupovať extra elektroniku. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu k dištančnému vzdelávaniu, ktorý odprezentoval predseda strany SPOLU Juraj Hipš na pondelkovej tlačovej konferencii.

Rodičia v prieskume odpovedali na otázky ako zvládajú vzdelávanie na diaľku a zatvorené školy. “Vyplynulo z toho, čo sme tak trochu tušili z rozhovorov s rodičmi. Zvládať dištančné vzdelávanie je pre nich náročné nielen časovo, ale aj finančne,” povedal Juraj Hipš.  

Rodičia musia deťom pomáhať s učením

Podľa prieskumu až 70 percent rodičov musí deťom na II. stupni základných škôl so vzdelávaním pomáhať

“Z týchto rodičov až 77% tvrdí, že je pre nich náročnejšie sa učiť s deťmi počas zatvorených škôl ako keď sú otvorené. Dôvodom je hlavne to, že nemajú čas popri iných povinnostiach (47%) a nevedia ako dieťa motivovať k učeniu (36%). Čo je zaujímavé, tak takmer každý tretí rodič povedal, že učivo, ktoré deti preberajú, je veľmi náročné a nevedia mu s ním pomôcť,” hovorí predseda strany SPOLU.

Odpovede sa zásadne neodlišujú ani pri vysokoškolsky vzdelaných rodičoch. Z tejto vzorky uviedol takmer každý štvrtý rodič, že učivo je aj pre nich náročné a nevedia ako deťom pomôcť.

Vyššie výdavky pre rodičov

Viac ako polovica rodičov musela kvôli dištančnému vzdelávaniu nakupovať extra elektroniku

Prieskum strany SPOLU zisťoval aj ako sú na tom rodiny s technickým zabezpečením dištančného vzdelávania. “Aj keď 56% detí využíva notebook, v našej vzorke uviedlo až 24% rodičov, že ich dieťa sa vzdeláva na smartfóne. To z hľadiska vyučovania považujem za problematické, či už z pohľadu malej obrazovky zariadenia alebo využívania interaktívnych foriem výučby,” približuje zistenia Hipš.

Dištančné vzdelávanie vytvára tlak na zabezpečenie ďalších elektronických zariadení. Až 40% respondentov uviedlo, že dané koncové zariadenie využíva v domácnosti aj niekto iný. A v tretine prípadov dochádza k situáciám, kedy počas vyučovania potrebuje zariadenia iný člen domácnosti.

Prečítajte si


Viac ako polovica rodičov sa preto rozhodla dokúpiť nové zariadenia. “Z nich viac ako štvrtina rodičov minula na nákup nových zariadení 301-500 eur. V takmer pätine prípadov boli výdavky vyššie ako 500 eur,” upozorňuje Hipš aj na ekonomické dopady zavretých škôl na domácnosti.

Predseda strany SPOLU pripomína, že sledované problémy sú v celkovej populácii zrejme väčšie. “Kvôli pandémii sa prieskum uskutočnil iba medzi rodičmi, ktorí majú prístup k internetu. Vypadli nám tak zo vzorky všetci, ktorí prístup k internetu nemajú. Ak majú takéto obrovské problémy s učením na diaľku rodičia s prístupom k internetu, tak na aké prekážky narážajú rodičia 180-tisíc detí, ktoré počas prvej vlny nemali prístup k online vzdelávaniu?” pýta sa Hipš.

Aj preto podľa Hipša vznikla výzva otvormeskoly.sk, ktorá požaduje, aby sa vzdelávanie detí stalo prioritou. “K zatváraniu škôl musí dochádzať iba v krajných prípadoch, lebo  je vedecky podložené, že má negatívny dopad na deti a ich budúcnosť. Náš prieskum ukazuje, že na dištančné vzdelávanie nie sú domácnosti pripravené a kladie na rodičov extra nároky,” dodal na záver Hipš. Výzvu otvormeskoly.sk podporilo dodnes 11500 signatárov.