|
Nedávno som ten jednodňový vírus schytala aj ja. Príznaky sa objavili náhle, razantne a nalačno. Zvyčajne po prebudení si doprajem nejaký čas, nech sa telo preberie, zvykne si na realitu. Pred tým, ako sa naraňajkujem a s kávou si sadnem k počítaču, sa najskôr postarám o domáci zverinec – nakŕmim psa, kanáriky. Polejem kvety, poobštipkávam suché listy a prejdem sa po záhrade.
No, ono to znie honosne, prejdem sa po záhrade, ja si však tým väčšinou navodím ďalší dôvod na prehĺbenie frustrácie a presvedčenia, že keď v nebi rozdávali talent na pestovanie rastlín, stála som v nesprávnom rade.
Nič z toho sa v to ráno nekonalo, vírus totiž realizoval vlastnú stratégiu. Z postele ma vykopol priamo ku skrini, cieľom však nemali byť dve načiahnutia sa po bežné oblečenie, čo nosím doma, ale rovno horúčkovité vyhádzanie obsahu políc do priestoru. Kým som si uvedomila, čo sa deje, väčšina vecí ležala vonku pri kontajneri. Po šatníku nasledovala knižnica a neúprosná prebierka kníh, ktoré som pod vplyvom vírusu videla inými očami, odrazu sa mi zdali zastarané, nudné, zbytočné, plné prachu. Von s nimi!
Prečítajte si
Tak ako s desiatkami listov, čo mi niekoľko rokov písala kamarátka, s ktorou som sa zoznámila v pionierskom tábore. Milosť nedostala ani väčšina fotografií, zbierka známok, pohľadnice, bižutéria, vázičky, rôzne mištičky, ochytané žolíkové karty. A skutočne iba chvíľu som zaváhala nad mojimi prvými literárnymi pokusmi, starými diármi a balíčkom zviazaným ružovou stuhou, z ktorého vytŕčal kus vylisovanej kvetiny.
Podvečer ma zastihol ešte stále v pyžame, hladnú a smädnú, ale očividne spokojnú, že som to dokázala. Oslobodila som sa! Zbavila som sa zbytočností! Pretrhla som putá s minulosťou a môžem začať odznova. Bez materiálneho balastu, s dušou ľahučkou a nadýchanou ako šľahačka na hladine kávy, ktorú som si dopriala na druhý deň ráno.
Pila som ju zo starej otlčenej šálky, čo som pred rokmi ako jedinú zachránila z babkinho domu, kde si do vlasov skákali nádejní dediči našej početnej rodiny. Odrazu mi docvaklo, že po prekonaní včerajšieho vírusu som takýto problém svojim deťom poriadne zminimalizovala. Rovnako tak som ich však pripravila aj o hľadanie zabudnutých pokladov po skriniach, šuflíkoch, na povale, v pivnici. O čítanie vyblednutých listov. O listovanie v knihách nasiaknutých prachom, skadiaľ nečakane vypadne pohľadnica z kúpeľov či skupinová fotka zájazdu ROH, kde dedka okolo pliec drží ktosi vo vypĺznutom kostýme medveďa.
