|
BRATISLAVA. Na jar tohto roku to bolo desať rokov, čo špičková vedkyňa v odbore lesníctva Viera Petrášová dostala od Národného lesníckeho centra výpoveď. Musela odísť z podniku, kde pracovala 29 rokov a ako 54-ročná si začala hľadať novú prácu.
Po desiatich rokoch teraz dostala rozhodnutie súdu, že výpoveď z roku 2009 je neplatná. Jedným z dôvodov neplatnosti výpovede je diskriminácia z dôvodu pohlavia. Pre portál Ženy v meste to potvrdila právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktoré Petrášovú desať rokov zastupovalo.
Petrášová: Podržala ma rodina
“Musím sa veľmi poďakovať svojej rodine. Až teraz si to uvedomujem, že sa to nedotklo len mňa, ale všetkých mojich blízkych. Mojich detí, ktoré museli znášať ataky, že ich mamu vyhodili z práce, a to vtedy študovali na strednej a na vysokej škole v Banskej Bystrici. Veľkou oporou mi bol aj môj manžel,” uviedla pre Ženy v meste Viera Petrášová. Do nekonečného súdneho procesu by išla znova. “Než sa to stalo, angažovala som sa v ženskej politike, bola som predsedníčkou dvoch ženských organizácií, takže z hľadiska mojej povahy nebolo možné vzdať sa. Išlo o princíp,” povedala.
Čo je to diskriminácia?
Zjednodušene, za diskrimináciu možno označiť znevýhodňovanie alebo obmedzovanie určitej osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu určitej ich vlastnosti alebo charakteristiky (odlišnosti), napr. ich pohlavia, národnosti, príslušnosti k etnickej skupine, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, politického, náboženského alebo iného zmýšľania, a pod.
Zdroj: Poradíme, pomôžeme
Petrášová ako prvá žena vyhrala antidiskriminačný spor
V roku 2003 vyhrala Viera Petrášová ako prvá žena na Slovensku antidiskriminačný spor. V roku 2009 sa s rovnakým zamestnávateľom začala súdiť znova. Okresný súd vo Zvolene jej dal za pravdu, krajský súd v Banskej Bystrici jeho rozhodnutie potvrdil a 16. júla 2019 po desiatich rokoch Viera Petrášová opäť nastúpila do práce v Národnom lesníckom centre.
„Cítim určité zadosťučinenie, ale nik mi nevráti čas, ktorý som bola bez práce alebo vykonávala menej platenú prácu viac ako sto kilometrov od svojho bydliska a rodiny. Stratila som desať aktívnych rokov, kedy som namiesto pocitu sebarealizácie pri riešení lesníckych politík a uspokojenia z práce zažívala neustálu frustráciu z nekonečného boja s mojím zamestnávateľom, presviedčala, že nie som „konfliktný človek“, ale sa iba domáham svojich práv, a kedy som svoju energiu míňala na súdne konanie. Týmto rozhodnutím sa navyše ani zďaleka nekončí proces nápravy voči mne“, uviedla Petrášová. Na súdoch stále prebieha konanie o náhrade mzdy za celé obdobie od roku 2009 až doposiaľ. Petrášová sa stále súdi aj o peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy.
Docentka Petrášová pracovala v Národnom lesníckom centre, štátnej príspevkovej organizácii, od roku 1980. Ako jediná spomedzi všetkých zamestnancov a zamestnankýň lesníckeho centra bola znalkyňou pre všetky odvetvia lesníctva. Na súd sa v roku 2009 obrátila po tom, čo v marci toho istého roka dostala od svojho zamestnávateľa výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.
Právnička Debrecéniová: Masová rodová diskriminácia
Právnička Janka Debrecéniová pripomína, že na slovenskom trhu práce vo vzťahu k pracovným podmienkam stále dochádza k masívnej rodovej diskriminácii. „Patrí sem rozhodovanie o mnohých pracovných príležitostiach, napríklad kto a za akých podmienok bude predkladať či koordinovať rôzne projekty, ale aj rozhodovanie o konkrétnych úlohách, mzdových podmienkach, účasti na zaujímavých pracovných cestách či o pracovných benefitoch. Zamestnávatelia tiež väčšinou nijako nereflektujú svoju zákonnú povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a nerealizujú opatrenia na to, aby diskriminácii predchádzali. Je preto veľmi povzbudivé, že konajúce súdy sa uvedenými aspektmi práva na rovné zaobchádzanie zaoberali“, uviedla.
Od roku 2004, keď sme na Slovensku prijali Antidiskriminačný zákon, sa napriek tomu pred súdom riešilo len niekoľko desiatok prípadov. Mnohé z z nich boli zamietnuté a v tých, ktoré boli úspešné, súdy väčšinou priznali len symbolické zadosťučinenia. Išlo hlavne o rasovú diskrimináciu, menej prípadov sa týkalo diskriminácie žien.
Petrášová radí druhým
“Diskriminácia sa často vo vnímaní verejnosti spája s diskrimináciou menšín, hlavne Rómov alebo Rómok, ale ja som ako žena zástupkyňou majority v spoločnosti. Ženy bývajú diskriminované počas celého životného cyklu, veľmi intenzívne napríklad aj v súvislosti s ich tehotenstvom a materstvom,” hovorí Petrášová. Od septembra minulého roka preto vedie poradňu Pomôžeme, poradíme pre všetkých, ktorí sa cítia byť diskriminovaní. Radia mužom i ženám v rámci Bratislavského kraja. “Je dôležité, aby sme sa nebáli a naučili sa vnímať – bežní ľudia aj osoby s právnickým vzdelaním –, čo je to diskriminácia a aké sú možnosti sa brániť,” dodáva Petrášová.
Debrecéniová dopĺňa, že dosiahnuť spravodlivosť v prípade diskriminácie býva veľmi ťažké. „Osoby, ktorým sa diskriminácia deje, sú často závislé na osobách, ktoré ich diskriminujú, nemajú zdroje, ktoré by mohli investovať do súdneho alebo iného procesu. Často navyše riskujú prehru, keďže vzdelávanie sudcov a sudkýň, ale aj budúcich právnikov a právničiek o diskriminácii je spravidla veľmi povrchné a okrajové, ak vôbec existuje. Súdne konania navyše z rôznych dôvodov trvajú veľmi dlho, podobne ako prípad pani Petrášovej. Aj preto je dôležité, aby sa zamestnávatelia aj verejné politiky sústredili na to, ako diskriminácii predchádzať a ako sa s ňou efektívne vysporadúvať bez toho, aby diskriminované osoby museli niesť obrovské bremeno súdneho alebo iného konania.“
