|
|
Na začiatku predvolebnej kampane ju mimo Bratislavy poznal málokto. Na jej konci sa rodená Bratislavčanka Zuzana Čaputová stala prvou ženou v histórii Slovenska, ktorá zasadne do prezidentského paláca. Dostala sa z nuly na 58 percent, ktoré získala v druhom kole prezidentských volieb a porazila Maroša Šefčoviča, ktorého volilo 42 percent.
"Možno sme si mysleli, že slušnosť v politike je len prejavom slabosti a dnes vidíme, že je prejavom sily," povedala v prvom prejave po zverejnení výsledkov nová slovenská prezidentka.
Zuzana Čaputová (uprostred v rifliach) na proteste proti pezinskej skládke. Foto - archív ZVM
Zuzana Čaputová: 50 odtieňov sivej
„My sme ako právnici vedení k tomu, aby sme sa na javy sveta pozerali zo všetkých aspektov, ale esenciálne hodnoty dobra a zla, pravdy a klamstva, sa postupne zamotali v 50 odtieňoch sivej,” povedala pre portál Ženy v meste Zuzana Čaputová v novembri 2016. Kritizovala vtedy, že i vo svete práva sa stráca prirodzený cit pre spravodlivosť. “Aj dieťa v škôlke má jasnejší pohľad,“ povedala vtedy.
Zuzana Čaputová začínala po skončení Právnickej fakulty Univerzity Komenského v miestnej samospráve. „V 90. rokoch to bolo pre mňa veľmi zaujímavé, právo týkajúce sa samospráv na Slovensku sa len formovalo. Bola som pri zrode progresívne fungujúceho úradu v Pezinku,“ spomína si na svoje začiatky.
Prečítajte si
.jpg)
Od roku 2001 do roku 2017 sa spolu s VIA IURIS venovala právu vo verejnom záujme. Mala veľkú zásluhu na tom, že sa ľudia rozhodli bojovať za svoje práva. Štrnásť rokov zastupovala Pezinčanov v boji proti pezinskej skládke odpadov, než ju Najvyšší súd SR vyhlásil za ilegálnu a zakázal ju používať. V apríli 2016 za to dostala Goldmanovu enviromentálnu cenu, ktorá sa berie ako Nobelova cena v oblasti environmentalistiky.
"Zuzana Čaputová, advokátka v kauzách vo verejnom záujme a matka dvoch detí, stála na čele úspešnej verejnej kampane za uzavretie druhej skládky odpadu v jej meste, ktorá mala byť prevádzkovaná v blízkostí ľudských obydlí, a znamenala precedens pre angažovanosť verejnosti na postkomunistickom Slovensku a právny precedens pre Európsku úniu," odôvodnila nomináciu Nadácia Goldman Environmental Foundation, ktorá cenu udeľuje.
Zuzana Čaputová vrátila cenu Právnickej fakulte
Zuzana Čaputová neprevzala každú cenu. V októbri 2016 vrátila ocenenie Právnickej fakulty UK, pretože nechcela byť vyznamenaná rovnako ako komunistický predseda vláda Peter Colotka, exposlanci Mečiarovho HZDS Katarína Tóthová a Ján Cuper, ktorý kandidoval za Kotlebovu stranu.
„Tieto tri mená sú spojené s režimami, ktoré neboli pozitívne pre Slovensko – komunizmus, mečiarizmus a patrí tam aj kandidatúra za kotlebovcov. Chceli sme dať s ďalšími dvoma kolegami najavo, že rozlišovanie hodnôt je veľmi dôležité. Nielen pre nás, ale aj pre spoločnosť, pre históriu Slovenska a najstaršiu právnickú fakultu samotnú,“ vysvetlila vtedy Čaputová.
Zuzana Čaputová oznamuje kandidatúru ne prezidentku. Foto - TASR
Zuzana Čaputová vstúpila do politiky
V decembri 2017 sa rozhodla začať meniť veci v politike. Vstúpila do novej politickej strany Progresívne Slovensko a v januári 2018 si ju strana zvolila za podpredsedníčku. “Postupnosť bola najprv taká, že som sa rozhodla vstúpiť do Progresívneho Slovenska, vôbec som to nespájala s kandidatúrou. Chcela som sa podieľať na príprave obsahu, ktorý by sa pretavil do konkrétnych politík. Neskôr prišli kolegovia s ponukou zvážiť kandidatúru. Potom prišli udalosti minulej jari, ktoré zvýraznili tému spravodlivosti, slušnosti a férovosti. Toto boli dôvody, prečo som zvažovala ponuku,” povedala k tomu Čaputová.
(2).jpg)
Prezidentskú kampaň viedla desať mesiacov a veľakrát si vypočula, či na to ako žena má. “Myslím si, že dôležité v každej profesií je zachovať si prirodzenosť a autenticitu. Moja ženskosť ku mne bytostne patrí a nevidím dôvod, pre ktorý by som ju mala nejakým spôsobom potláčať. Skôr naopak. Je to niečo, čo môže do mužského sveta priniesť prvok rôznosti a iného prístupu. A to považujem za prospešné,” povedala Čaputová, ktorá z političiek obdivuje exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanská, či prvú slovenskú premiérku Ivetu Radičovú.
Skúsenosti z reálnej politiky nemá, už počas kampane hovorila, že si na novú funkciu trúfa. “Bola som vystavená mnohým ťažkým skúškam v profesijnom živote, musela som ustáť mnohé dilemy a tlaky vrátane vecí a situácií, ktoré sa týkali môjho osobného strachu. Z tohto čerpám oporu a skúsenosť. Absolvovala som mnoho tvrdých vyjednávaní, kde som zastupovala klientov a poznám sa, že v tých situáciách viem byť veľmi pragmatická a razantná, až rázna. To sa vôbec nevylučuje s tým, že človek v inej situácií vie byť zároveň jemný a priateľský. Pre mňa to sú dva zlučiteľné prístupy, akurát, že každý je dôležité použiť v inom čase a mieste,” odpovedala na otázky, či bude ako prezidentka dostatočne silná a rozhodná.
Zuzana Čaputová. Foto - Peter Konečný
Zuzana Čaputová: Prišiel čas pre nových lídrov a líderky
Zuzana Čaputová počas kampane viackrát povedala, že vôbec nesnívala o prezidentskom kresle. „Prvý profesijný sen, ktorý si pamätám bolo, že som chcela kresliť a maľovať keramiku,“ povedala s úsmevom.
Dnes sa stala prvou ženou vo funkcii hlavy štátu. Do prezidentského paláca chce okrem tém ako je spravodlivosť, životné prostredie a znevýhodňovanie seniorov priniesť aj iný prístup. Chce skôr vyjednávať a voliť pokojnejšiu i racionálnejšiu cestu než krátkodobé a výbušné riešenia. “Prišiel čas pre nových lídrov a líderky, ktorí prinášajú novú politickú kultúru – ich metódou je spolupráca a cieľom nie je osobný zisk, ale túžba meniť veci k lepšiemu. So zanietením, odhodlaním a pevnými hodnotami. Vidím krajinu, ktorá je ešte iba na začiatku cesty, ale už vykročila,” povedala Zuzana Čaputová niekoľko mesiacov predtým, než si ju Slováci a Slovenky zvolili za prvú slovenskú prezidentku.
