Na výške pomedzi prestávky, keď vybehnete na rýchlo doplniť dávku kofeínu, a keď po prednáškach zas utekáte preč zo školy, niekedy ani nestihnete spoznať všetkých spolužiakov. Vnímate ich, usmejete sa, poradíte si, ako vypracovať úlohu alebo ktoré poznámky sú dobre. Na hlboké rozhovory s každým nemáte jednoducho čas a kapacitu. A tak sa stane, že sa na dennej báze stretávate s človekom, ste si blízki, ale o radostiach a strastiach vo vašich životoch viete minimálne. Tak to bolo aj s Patrikom.

Môjho spolužiaka Patrika Hrebeňára som vnímala najmä ako usilovného chalaniska z východu, ktorý má rád futbal a s ktorým chodím na rozhlasový ateliér. Po návrate zo štúdijného pobytu v zahraničí, som si všimla niečo, čo ma naozaj prekvapilo. Prvýkrát som si všimla, že Paťo má na pravej nohe protézu. Ťava, som si myslela, že sa stalo niečo, kým som na škole nebola. Nie, nestalo. Paťo sa narodil s fyzickým hendikepom.

Ani neviem ako, raz sa mi zdôveril s jeho príbehom. Patrik prežil detstvo ako každé bežné zdravé dieťa, naučil sa žiť s protézou na nohe, športoval a dosahoval vynikajúce výsledky aj v škole. Jeho hendikep spočíva v tom, že pravá ruka aj noha sa vyvinuli len do určitej časti. Problémová je hlavne jeho noha, ktorá končí členkovou kosťou. Komplikácie sa začali stupňovať, keď mal 18. Vtedy ho začala pri chôdzi pobolievať noha, keďže členková kosť každým krokom naráža na protézu. Protetici celú časť nohy poriadne vymäkčili, no treniu, ku ktorému pri chôdzi, teda našlapovaní dochádza, nedokázali zabrániť ani oni. Bolesť sa stále stupňovala, Patrik prestal športovať a problémy mu robili aj bežné činnosti. Obrátil sa teda na lekárov, ktorí skonštatovali, že bude potrebná operácia, ktorá však na Slovensku nie je možná.

 


Patrik tento rok úspešne obhájil bakalársku prácu. Foto - ph

 

To však prišlo až po sérií vyšetrení u špecialistov, kde si zažil aj nepríjemné situácie, keď ho doktor po piatich minútach odbil, že nevie čo s ním. Pamätám si, ako mi bezmocne hovoril o bolesti, ktorá mu znepríjemňovala život. Paťa bolesti zaviedli až do Viedne k špecialistovi, ktorý by mu nohu zoperoval odstránením kostí, ktoré bolesť spôsobujú.

Super, konečne dobré správy. Asi však tušíte, že to má háčik. Nie je jasné, či mu poisťovňa operáciu preplatí. Keď som počula tú sumu, zakrútila sa mi hlava. 9 000 euro. Paťo komunikoval so sekretárkou poisťovne, ktorej vysvetlil situáciu. Tá je taká, že mu vo Viedni poskytli jediný termín – a to už o pár dní, 12. júla. Sekretárka sa mu nevedela vyjadriť, koľko celý proces vybavovania potrvá, a či mu vôbec poisťovňa preplatí nejakú čiastku. Pokojne sa môže stať aj to, že preplatené nebude vôbec nič.

Zdôveril sa s trápením aj našej spoločnej spolužiačke Monike. S tou sme si zavolali, a intuitívne sa zhodli na tom, že chceme niečo urobiť. Chceme pomôcť, aby mohol opäť plnohodnotne žiť, hrať futbal, usmievať sa počas prednášok v škole.

Budem úprimná. Priečia sa mi emotívne etudy a´la Modré z neba. Preto chcem len vyzvať tých, ktorých sa tento príbeh dotkol, aby prispeli sumou akejkoľvek hodnoty na Patrikov účet SK1809000000005061870862.

Viem sa zaručiť rukami, ktorými toto píšem, že peniaze sa využijú na tú operáciu. Rovnako vám viem zaručiť, že ak sa hocijako zmení situácia, budeme vás o tom s Monikou informovať.

Ďakujeme aj v mene Patrika vopred všetkým, ktorí pomôžu.

V prípade akýchkoľvek doplňujúcich otázok nás môžete zastihnúť na čísle 0905 939 615

Ak viete o niekom, kto by vedel tiež pomôcť, budeme radi za hocijaké tipy.

.

Prečítajte si aj Ľudskosť berieme každý inak