|
Keď sme boli malí, učili nás, že nesmieme strácať veci. Ja som vždy strácala kľúče od bytu a naši boli zo mňa nešťastní, lebo som ich dokázala stratiť aj zo šnúrky na krku, keď som vonku na tráve robila mlynské kolá.
Takmer nikdy sa nenašli a až príliš často sme museli na vchodových dverách meniť zámok. Ale v každom jednom prípade sme sa pokúšali hľadať.
V tínedžerských rokoch sme začali spoznávať, čo je to strácať hlavu. Dievčatá pre chlapcov, chlapci pre dievčatá a rodičia preto s nami často strácali trpezlivosť. Toto búrlivé obdobie prehrmelo a znovu sme nadobudli stratenú rovnováhu.
O niečo neskôr, zaťažení ťarchou čerstvo nadobudnutej dospeláckej zodpovednosti a silnej potreby sebarealizácie, sme neraz úplne strácali nervy. Keď sme potom, ani nevediac ako, znovu našli sami seba, boli sme väčšinou nútení hľadať ďalej - riešenia, cesty, kompromisy, vzťahy.
Zvykli sme si všetko stratené znova hľadať. Ako tie kľúče od bytu. Vždy sa aspoň pokúsiť.
Prečítajte si
Nikto nám nikdy nepovedal, že existuje niečo, čoho budeme strácať veľa a rozhodne to vôbec nebudeme chcieť znova nájsť. Preto, ak aj niekde existujú Straty a nálezy pre STRATENÉ ILÚZIE, neoplatilo sa im tam platiť zamestnanca za pultom ani na čiastočný pracovný úväzok. Pretože stratené ilúzie nehľadáme. Nie žeby sa to neoplatilo. Nechceme ich späť. Sú odpradávna zahrnuté v percente povolených (dokonca požadovaných) životných strát, lebo ten, kto ich tam navrhol, už dopredu vedel, ako nám vlastne každému jednotlivo obohatia život. O poznanie skutočnej reality.
Niekto múdry raz povedal, že stratiť ilúziu znamená byť bohatší o pravdu. Lebo ilúzia je skreslený vnem skutočnosti.
Pri strate tých prvých sme si možno posmútili, možno aj poplakali, ale príde čas, keď sa určite aj potešíme, že sme zase o jednu tú klamlivú potvoru chudobnejší. A ľahší a spokojnejší. Lebo ďalší múdry človek raz povedal, že tajomstvom šťastia je žiť bez ilúzií.
Tak nestrácajme čas a poďme strácať ilúzie. Aby sme na konci dňa neboli stratený prípad. :)
