Hnutie #MeToo na Slovensku žiadnu vecnú diskusiu o sexuálnom zneužívaní neotvorilo. Dôvod bol prostoduchý. Neozvali sa obete, nie sú vinníci. U nás je to iné ako v tej puritánskej Amerike, kde herečky vlezú k producentom do izby aj o polnoci a potom sa čudujú, že sa niečo stane, počula som aj od žien, ktoré si vážim.
Debata o sexuálnom zneužívaní v cirkvi nás minula ešte rýchlejšie. Nič také sa v slovenských kostoloch nedeje. Neozvali sa obete, nie sú vinníci. Nie je čo riešiť.
Akurát, že sexuálne obťažovanie je veľký problém aj na Slovensku. O to viac, že sa tvárime, že neexistuje, čím ničíme akúkoľvek potrebnú diskusiu hneď v zárodku.
Chachaland a biskup Chautur
Obetí, ktoré sa ozývajú, teraz pribúda. Katarína Danová z detského tábora Chachaland, ktorú ako 13-ročnú sexuálne zneužíval vedúci tábora. Martina O’Connor, ktorá pre Denník N opísala, ako ju v detstve v 80. rokoch zneužíval gréckokatolícky biskup Milan Chautur.
Naznačujú, že nie sú jediné, ktoré si niečím tak desivým prešli. Opäť sa budeme správať prostoducho a celú energiu vynaložíme na to, aby sme spochybnili všetko, o čom sa so sebazaprením rozhodli prehovoriť?
Nerozumela som tej ľahostajnosti ani vtedy, a nerozumiem jej ani teraz. Sexuálne zneužívanie nie je tak o sexe, ako o zneužívaní moci. Je to o nerovnom vzťahu dospelý-dieťa, nadriadený a podriadená, ale aj o zneužití postavenia inštitúcie, ku ktorým máme stále taký obdivný postoj. Každý, kto zneužíva svoje postavenie, deformuje nadlho vzťahy v spoločnosti. Ničí život obete, ale aj jej blízkym.
Ako môžeme zosmiešňovať výpoveď Kataríny Danovej a potom poslať dcéry do detského tábora? Ako môžeme dôverovať vzťahu kňaza a dieťaťa potom, čo si prečítame rozhovor s Martinou O´Connor a zistíme, aké ľahké je zneužiť dôveru detí, keď do ich domu a spálne vstúpi cirkevný hodnostár? Ako sa môžeme tešiť, že nejaký slávny spevák ponúkne pomoc nadanému dieťaťu a nebáť sa, že neskončí ako obete Michaela Jacksona, ktoré prehovorili v dokumente Neverland?
Martina O´Connor chce chrániť svoje deti a my?
Obete v dokumente Neverland i Slovenka Martina O´Connor povedali, že sa rozhodli prehovoriť až potom, čo sa sami stali rodičmi a predstavili si, že by sa niečo také mohlo stať ich deťom. Nerozumiem, že rovnaká emócia nenastúpi u všetkých rodičov a nedožadujú sa jednoznačného prešetrenia udalostí.
Nerozumiem, že v prvom momente nespochybníme niekoho, kto má moc, postavenie, vplyv a motív, ale pustíme sa nemilosrdne do niekoho, kto bol v tom čase dieťaťom.
Stále u nás prevažuje rešpekt a obdiv k funkciám a inštitúciám, ale nie k jednotlivcovi a jeho právam.
Je dobré, že sa Martina O´Connor už stretla s policajtmi či kňazmi, ktorí jej prejavili empatiu a nebagatelizovali to, čo hovorí. Ale, že ani po niekoľkých mesiacoch od trestného podania sme sa v prípade nepohli ďalej, je kruté. Vyšetrovatelia viac času venujú tomu, aby spochybnili obeť než aby zistili, čo sa stalo. Pomáhajú tak vytvárať obraz, že sexuálne zneužívanie sa u nás nedeje, čím chránia vinníkov a pohŕdajú obeťami. Nerozumiem, že nás to nedesí.