Petra Dzurovčínová, výkonná manažérka Slovenskej aliancie pre internetovú alianciu
„Z môjho pohľadu je dobre, že sa o téme diskutuje. Jej uzákonenie bez konkrétnych postihov, však nevnímam ako riešenie. To, že zamestnanci sú stále pripojení a pripravení odpovedať na emaily a telefonáty je o nastavení firemnej kultúry a vzťahov v rámci tímu. Práve tá je kľúčom k spokojným zamestnancom. Výborným príkladom je firma Pixel Federation, pre ktorú je firemná kultúra jednou z najdôležitejších priorít. Ak sa vrátim k firemným emailom a telefonátom po pracovnej dobe, tak je dôležité, aby si každý zamestnanec uvedomil hodnotu svojho osobného času. Firma môže nastaviť základne pravidla, no je na každom z nás, ci sa rozhodne rozmýšľať nad prácou aj po pracovnej dobe. Oblasť start-upov a technologických firiem, kde je tempo a pracovné nasadenie rýchlejšie, vyžaduje ešte pevnejšiu vôľu zamestnancov, aby vedeli vypnúť, oddýchnuť si a podať výborný výkon, keď je to potrebné. Schopnosť oddychovať považujem za jednu z najdôležitejších. Ja osobne som si uvedomila, kedy som najproduktívnejšia a v akých časoch podávam najlepšie výkony, na základe toho si plánujem deň aj svoje pracovné vyťaženie."
Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky
„Žijeme v dobe moderných technológií, ktoré nás „nútia“ byť stále online, a preto sa téma zladenia osobného a pracovného života - work-life-balance - dostáva do popredia viac ako kedykoľvek predtým. V našej banke sa jej venujeme dlhodobo, primárne s cieľom zabezpečiť lepšiu rovnováhu života žien a matiek, čo nakoniec prinieslo úžitok pre všetkých zamestnancov banky. Ku koncu pracovnej doby sa spravidla nekonajú dôležité stretnutia a porady. Kladieme dôraz na efektívne plánovanie a využívanie pracovného času, aby kolegovia nemuseli byť kontaktovaní po pracovnej dobe. Samozrejme vyskytnú sa aj situácie, ktoré si vyžadujú zapojenie zamestnancov nad rámec bežného pracovného času. Ide však o mimoriadne situácie s náležitými podmienkami, nie o bežný jav.
Nie vždy je potrebné všetko riešiť legislatívne. Rešpektovanie pracovného času pracovníkov a manažérov by sa malo v prvom rade dostať do DNA firemnej kultúry spoločností. Tam patrí napríklad aj zabezpečenie plnohodnotného oddychu ľudí počas dovoleniek, bez toho, aby ich niekto kontaktoval z práce. Je v záujme každej firmy, aby zamestnanec chodil do práce dobre naladený a oddýchnutý.“
Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia, pod ktorú patrí aj prvý slovenský pracovný portál Profesia.sk:
„Myslím, že by malo byť nepísaným pravidlom vo firmách, aby mali aj zamestnanci právo na dostatočný oddych, pokiaľ nechceme, aby naši zamestnanci vyhoreli. Technológie nám neuveriteľne zrýchlili život, na jednej strane nám pomáhajú, na strane druhej sme 365/7/24 v pohotovosti. Sťahujeme maily, čítame správy, odpovedáme hneď na otázky od manažérov. Častokrát sú aj naše dovolenky o pohotovosti na telefóne a mailoch. Organizmus si nemá šancu oddýchnuť, keď je v neustálom strehu a napätí, či mi nedôjde nejaký email od šéfa. Dôležité je, aby si to uvedomovali aj samotní manažéri. Ide hlavne o to, že pokiaľ nedajú možnosť oddychu zamestnancom, vráti sa im to ako bumerang a ľudia nebudú mat dostatok energie na riešenie pracovných úloh.
Slovenské firmy zatiaľ tento problém neriešia. Skôr naopak. Všetci majú smartphony, notebooky, preplatený internet na doma a firmy tak očakávajú, že zamestnanci budú v pohotovosti.“
Lucie Urválková, finančná riaditeľka a členka predstavenstva UNIQA Poisťovňa SK a UNIQA Poisťovňa CZ
"Francúzske opatrenie chápeme ako krok ku kultivácii vzťahov zamestnávateľa a zamestnanca. Myslím si však, že v našich podmienkach nie je potrebné túto oblasť nejako špeciálne regulovať smernicou alebo nariadením. Všeobecne platí, že UNIQA si váži voľný čas svojich zamestnancov a nepožaduje, aby aj mimo pracovnej doby boli on-line a komunikovali s kolegami svoje pracovné záležitosti. Súčasne ale ani nenariaďujeme opak. Vo väčšine prípadov ide o osobné rozhodnutie každého z nás, či a ako si nastaví kontakt s firmou mimo pracovnej doby. Niekto radšej priebežne sleduje, čo mu "pristálo" v pošte, pretože mu lepšie vyhovuje mať pribežný prehľad a byť pripravený, iný zasa rieši služobný mobil a pracovnú poštu až v momente, keď sa vráti do kancelárie.
Rešpektujeme obidva tieto prístupy. Je to podobné, ako keď niektorí z nás sú tzv. ranné vtáčatá, čo chodia do práce skoro ráno a okamžite sa naštartujú na plný výkon, iní dávajú prednosť pomalšiemu rozjazdu, ale sú schopní zostávať dlhšie na pracovisku. Preto máme pružnú pracovnú dobu.
Počas služobných ciest alebo dovoleniek je u nás zo zásady nastavená vzájomná zastupiteľnosť. Je jasné, že vo vyšších manažérskych funkciách je niekedy potrebné vzhľadom na termín, zverenú zodpovednosť a vysoký stupeň špecializácie urobiť výnimku, to je ale úplne prirodzené, tu aj vo Francúzsku, takže si nemyslím, že by tomu nejaká smernica zabránila. Ľudia v kľúčových pozíciách s takýmito prípadmi počítajú. Ide skôr o formu, ako dotyčného v prípade potreby nadriadení požiadajú o súčinnosť a či to nevyužívajú príliš často."
Vlasta Kostercová, spoluzakladateľka portálov flexipráca a podnikateľský plán
„Som zástanca flexibilných firiem práce tam, kde je to možné. Ak firma vyjde zamestnancovi v ústrety v otázke flexibility, zamestnanec sa stáva spokojnejším a výkonnejším. Všetko má však svoje hranice. Tak ako ani zamestnanec nemôže túto flexibilitu zneužívať, ani zamestnávateľ nemôže očakávať od zamestnanca byť zamestnávateľovi neustále k dispozícii - to môže viesť k preťaženosti zamestnanca a strate jeho výkonnosti, čo môže mat negatívny vplyv aj na firmu. Právo na súkromný život predsa musí existovať a zamestnávateľa by to mal rešpektovať. Právo na offline by malo byt zohľadnené v charaktere pozície alebo povolania a následne upravené v pracovnej zmluve, ak je to vhodné či nevyhnutné. Či je potrebná úprava zákonníka práce, nie som si istá. To závisí aj od korektnosti a dôvery vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca či kultúry samotnej krajiny. Mimochodom, ani lekár vás neošetrí, keď mu skončí pracovná doba. Ani neodpovie na váš email.“
Prečítajte si aj Francúzi zaviedli právo offline. Zamestnanci nemusia odpovedať na emaily a telefonáty po práci