Rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS ) sú záväzné. Znamená to, že ak úrad rozhodne, že lekár pochybil, musí zaplatiť pokutu alebo jeho zamestnávateľ a niesť zodpovednosť? Čo v prípade, ak súd rozhodne inak?
„Rozhodnutia ÚDZS, v ktorých úrad konštatoval nesprávny postup, môžu mať v súdnom konaní pre pacienta ako žalobcu, veľký význam. Súd je totiž v rámci konania viazaný rozhodnutím správneho orgánu, v tomto prípade ÚDZS. V podstate by v súdnom konaní už nemuselo byť dokazované porušenie správnosti postupu pri liečbe. Rozhodnutie ÚDZS však samo o sebe pre pacienta nezakladá žiadny priamy nárok na odškodnenie. V našej praxi máme kauzy, kde najprv ÚDZS konštatoval, že postup poskytovateľa bol správny, no na súde sme znaleckými posudkami dokázali, že tomu tak nebolo.“
Znásobujú sa súdne konania pre pochybenia zdravotníkov? Ak sa ľudia rozhodnú súdiť, majú vôbec šancu?
„K nárastu zverejňovania prípadov pacientskych káuz prispievajú médiá, no pre pacientov je dôležitý aj úrad pre dohľad. V posledných rokoch je stabilne zásobený podnetmi nespokojných pacientov. Pacientskych káuz z môjho pohľadu na Slovensku evidentne pribúda. Iba naša právna kancelária momentálne zastupuje približne tridsať živých prípadov, ktoré sa týkajú odškodnenia či náhrady finančnej nemajetkovej ujmy. Nemôžeme ale povedať, že pribúdanie pacientskych káuz je spôsobené tým, že by zdravotný personál robil viac chýb. Skôr sme ako pacienti odvážnejší to komunikovať navonok. Toto je veľmi dôležité a o to v podstate ide. O pocit, že sa udiala nespravodlivosť, že vzťah medzi lekárom a pacientom stratil balans, a že pacient z toho vyšiel poškodený. Verejná komunikácia je tiež dôležitá pre skultúrňovanie medicínskeho prostredia. Dokonca je mimoriadne dôležitá pre férové budovanie vzťahu medzi pacientom a lekárom. Priznajme si, že je prirodzené, že chyby robí každý. Rozdiel je v tom, ako ich riešime. Aj pacient, lekár, nemocnica či ambulancia by si mali uvedomiť, že pre vyriešenie problému musí byť každý schopný vidieť danú vec aspoň trochu očami toho druhého. Ak tomu tak nie je , skončia na súde. Z pohľadu náhrady škody na zdraví je stranou konania vždy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a nie konkrétny lekár. Bolo by fajn, ak by si aj pacient aj poskytovateľ ešte v komunikácii pred súdom uvedomili, že súd už znamená istú formu prehry pre každého z nich. Súdne konanie je časovo náročné a stresujúce pre všetkých. Preto je dôležité nájsť spoločný kompromis mimosúdne.“
Foto - TASR
Ľudia aj tak často tvrdia, že vymožiteľnosť práva v pacientskych kauzách je malá, pretože lekári spolu držia a aj výška odškodného za veľa nestojí.
„Doteraz najvyššie priznaná suma je asi aj z najviac medializovaného prípadu z Nitry. Súd právoplatne priznal odškodné pacientovi a jeho najbližším takmer 500 tisíc eur. Rozsudok to veľmi pekne zdôvodnil. Poukazuje na rozhodujúce znaky vzniku zodpovednosti za škodu a predovšetkým na princípy, ktorými by sa mali súdy riadiť pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy. Tento prípad učebnicovo ilustruje, že zbabraný zákrok, ktorý zničí zdravie pacientovi postihuje nielen jeho, ale aj jeho najbližšie okolie a tým zakladá právo na odškodnenie okrem pacienta aj jeho rodine, ktorá s ním mala intenzívne vzťahy."
Kedy sú prípady premlčané?
„Premlčanie v kauzách škôd na zdraví je veľmi komplikovaná téma. Objektívne sa nárok na náhradu škody na zdraví nepremlčuje nikdy. No zákon upravuje aj takzvanú subjektívnu dobu, a to dva roky. Tá začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na prvý pohľad to znie možno jednoducho, no v praxi to tak nie je. Najistejšie teda je, ak sa nárok uplatní na súde do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k pochybeniu. Aj premlčaný nárok je možné uplatniť, no pokiaľ poskytovateľ namietne premlčanie, súd nárok na odškodnenie pacientovi neprizná. Aj tu sú však raritné výnimky, kedy je možné aj napriek námietke premlčania nárok pacientovi priznať.“
Nie všetky prípady však patria na súd.
„Okrem premlčania sa posudzuje otázka, či škoda bola naozaj spôsobená nesprávnym postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Najjednoduchšími prípadmi sú situácie zabudnutia operačných predmetov v tele. Alebo evidentné pochybenia typu podania nesprávneho lieku, ktorý bezprostredne poškodil zdravie pacienta. Väčšina prípadov má však komplikovanejšiu povahu. Napríklad chybu urobilo viacej pracovníkov naraz. Tiež sa ťažko preukazuje, či zvolený postup poskytovateľa bol v danom momente nesprávny.“
Koľko sa vlečie na súde vaša najdlhšia kauza?
„Najdlhšiu kauzu sme prebrali už ako rozbehnutú. Trvá od roku 2007 a týka sa stomatochirurgickej starostlivosti. Dĺžka trvania je chronicky spolu s objektivitou znaleckých posudkov asi najvypuklejší problém a vyžaduje si systémovú zmenu. Veríme, že príde s novými procesnými kódexmi. Finančná náročnosť prípadu je odlišná, od prípadu k prípadu.“
Čo v takom prípade, ak postihnutá rodina naozaj nemá dostatok financií, aby sa súdila? Môže sa taká rodina aspoň nejako brániť?
„Každý, kto má dojem, že bol poškodený pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti by mal svoje pochybnosti riešiť s manažmentom zdravotníckeho zariadenia. Pacienti by sa mali ozvať a vyjadriť svoj názor, ale súčasne hneď dodávam, vyjadriť ho kultúrnym spôsobom. Rovnako aj poskytovateľ by mal byť schopný priznať si pochybenie a vysvetliť pacientovi, kde sa mohla stať chyba. V prípade nesprávneho postupu je dôležité, aby zaznelo napríklad obyčajné prepáčte, alebo je nám to ľúto. Vzájomné pochopenie posúva celú situácie do úplne inej polohy. Ak ide o prípad vážneho porušenie povinnosti postupovať správne a poskytovateľ odmieta s pacientom komunikovať, je vhodné podať aspoň podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aj tu by malo byť hlavným cieľom, aby sa na základe zistení napríklad lekár poučil a prijal opatrenia, aby sa už podobný prípad v budúcnosti nestal niekomu inému.“
Ako sme na tom v porovnaní s Českom? Súdime sa viac alebo menej?
„V Českej republike začal platiť nový spôsob určovania výšky odškodňovania, teda môžeme vychádzať z údajov, ktoré boli aktuálne niekoľko rokov dozadu. Súdnych konaní je tam viac, ale aj viac obyvateľov. Odškodnenia boli priznávané štandardne vyššie ako na Slovensku.“
Bol už niekto na Slovensku zo zdravotníckych pracovníkov odsúdený tak, že už nemôže ľudí liečiť? Prípadne skončil vo väzení?
„O právoplatne skončenom prípade, kedy by bol zdravotnícky pracovník v dôsledku svojho pochybenia nepodmienečne zbavený slobody som nepočul. Prípadov, v ktorých obžalovaní de facto stratili možnosť vykonávať zdravotnícke povolenie je však viacero. V tomto roku boli medializované dva prípady. Týkali sa ale korupčného správania lekárov. Musíme si však uvedomiť, že poškodenie zdravia pre pochybenie nie je konštruktívne ihneď riešiť po trestnoprávnej linke. Trestnoprávne konanie by malo prichádzať do úvahy ako „ultima ratio“, teda naozaj ako prostriedok nápravy pri absolútne flagrantnom alebo úmyselnom porušení povinností zdravotníckeho pracovníka. Prenasledovať zdravotníkov trestnými oznámeniami pri akejkoľvek nespokojnosti pacienta je kontraproduktívne a v konečnom dôsledku môže poškodiť samotných pacientov. Veď lekári sa zákonite začnú báť liečiť. Väčšina pochybení je neúmyselných, mnohé majú úplne ľudské príčiny, napríklad únavu či veľké pracovné zaťaženie.“
Dá sa na Slovensku súdiť „iba“ pre utrpenú psychickú ujmu napr. pre nevhodné správanie sa zdravotníka , teda pre etické pochybenia personálu?
„Na Slovensku sa môžeme súdiť za všetko. (smiech). Žalobu môžete naozaj podať aj preto, že sa na vás sestrička dostatočne neusmievala. Otázkou je, či takéto podanie bude úspešné. Akonáhle sa spor dostane na súd, každá strana v určitej forme už znáša určitý druh prehry. Skúsme hľadať kompromisné riešenia a skúsme sa viac počúvať!“
Je v zahraničí bežné, že sa ľudia s lekárom súdia?
„Áno. Je to úplne bežné. Sú krajiny, kde je to naozaj extrémne a verím, že takéto spôsoby k nám nedorazia. Asi každý vie, na ktorú krajinu myslím. (smiech). Uvedomme si, že vysoký počet súdnych sporov a predovšetkým sporov týkajúcich sa banalít, môže v konečnom dôsledku samotnú zdravotnú starostlivosť predražiť. Hrozbou je, že to môže medicínu posunúť do absolútne defenzívnej polohy, kedy už bude lekár pri liečbe postupovať tak, aby v prvom rade chránil seba a až potom liečil pacienta.“
Prečítajte si aj Keď chyby našich lekárov aj zabíjajú a sťažností pribúda
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
