|
Je predsviatkové obdobie a ja sa unavene vlečiem po náročnom týždni z práce. Ešte musím urobiť malý nákup. Veď je pôstne obdobie, tak normálne jesť sa začne až v nedeľu. Dovtedy jeme striedmo. Takže v podstate stačí kúpiť iba pár vecí. Zatvorené bude iba v piatok, v sobotu je otvorené ako obyčajne.
No v obchode zažívam apokalypsu. Ľudia s košíkmi naloženými kopcom, parkovisko plné na prasknutie. Obchod začína byť pomaly vybrakovaný už okolo piatej popoludní. Ľudia nakupujú akoby sa blížil koniec sveta. Mám pocit, že vo štvrtok si snáď všetci zobrali voľno a od rána robia nájazdy na potraviny, trh, aj nákupné centrá.
Počujem, ako sa jedna pani sťažuje manželovi, že zajtra, teda na Veľký piatok, sa nebudú dať kúpiť ani čerstvé rožky, no našťastie je v Rakúsku otvorené.
Veľkonočné nakupovanie alebo veľkonočné šialenstvo
Veľkonočná pohoda, pokoj, stíšenie sa, nič z toho sa nekoná. Nákupné šialenstvo pre nič. Žijeme v obrovskom dostatku. Namiesto pokoja a pohody varíme, pečieme, nakupujeme, upratujeme a sýtime rodinu ako zbesilí. Prečo sa snažíme množstvom jedla kompenzovať svoju lásku? Žijeme v dostatku, stále si to opakujem.
Nič nám nechýba. Nepotrebujeme kopcom naložené košíky, pretože po sviatkoch sa nebudú dať smetné koše zatvoriť kvôli kvantám vyhodeného jedla. Namiesto pár kúskov nám v šatníkoch visia kvantá handier. Chladničky máme napratané od vrchu po spodok. No chýba nám to najdôležitejšie - byť spolu a v pokoji prežiť sviatky. Nepotrebujeme nič, lebo všetkého máme až priveľa.
Veľká noc a pôst
Veľká noc ukončuje pôstne obdobie. No ruku na srdce, ako sa vlastne postíme? Vieme sa vzdať toho, na čom nám záleží? Vieme vypnúť sociálne siete, prestať piť alkohol, prestať nakupovať veci, ktoré nepotrebujeme? Vieme žiť skromne v období pôstu alebo aj po celý rok? Mám množstvo priateľov, ktorí to dokážu. Mám kamarátky, ktoré pravidelne nenakupujú oblečenie aj počas celého roka.
Mám známych, ktorí sa vzdali alkoholu aj takých, ktorí nemajú facebook. Poznám ľudí, ktorí eliminovali v živote plasty, žijú takmer “zero waste”. Poznám mnohých, ktorí sa postia a navyše celkom dobrovoľne. Nepotrebujú k tomu žiadny príkaz, žiadne podmienky, nepotrebujú ani Veľkú noc. Postia, sa, lebo cítia, že je to správne a pre ich dušu ozdravné.
Naša planéta nám hovorí, aby sme šetrili. Aby sme si všetci dali ruku na srdce a zamysleli sa, čo pre naše životné prostredie môžeme urobiť. Ignorujeme jej výzvy. Naša nenásytnosť, naša arogancia, naša chuť mať stále viac ako ostatní nás ničí a ničí aj planétu.
Lenže ona to už dlho nevydrží. Ona bije na poplach, ktorý sa nedá ignorovať. Využime svoju múdrosť a technický pokrok a pomôžme jej. Dajme si pôst od chamtivosti a márnivosti. Pôst náš každodenný dajme si dnes.
