|
Hoci my, dospelí, svoje deti vedieme k tomu, že klamať sa nesmie za žiadnych okolností, sami tak robíme. Keď nebudeš poslúchať, vezme ťa ježibaba alebo tá injekcia ťa vôbec nebude bolieť, hovoríme naše drobné klamstvá, ktoré sú však pre naše dieťa poriadne zhubné. Ako naše deti laicky povedané „odnaučiť“ od klamstva? Najlepšou prevenciou je dobrý príklad.
Deti napodobňujú
„Základ je neklamať a dodržiavať sľuby. Deti sa stretávajú s klamstvom neustále – či už tvrdenie, že darčeky nosí Ježiško alebo bábätká bocian. Sú to také denne klamstvá, keď si dáme ruku na srdce, ani my sami nehovoríme vždy pravdu a deti to napodobňujú. Treba si preto uvedomiť, ako sa správam ja sám,“ radí rodičovský poradca a terapeut Ivan Vyskočil.
Podľa odborníkov aj tie najmenšie deti klamú veľmi impulzívne a jednoducho – najmä pre to, aby sa vyhli trestu. Podľa Vyskočila si treba uvedomiť, že dieťa to nerobí bezdôvodne. Aj keď klamstvá nahnevajú a k človeku, ktorý nám hovorí nepravdu, nemáme chuť byť milí. „Základom je stať sa takou osobou, ktorej ozaj netreba klamať. Moje reakcie nebudú nejako ohrozujúce či trestajúce. Aj keď v žiadnom prípade netreba ustúpiť z nejakej hranice,“ tvrdí.
Ďalší odborníci radia dokonca oceniť úprimnosť a keď sa dieťa prizná, treba mu dať najavo, že si to vážime.
A čo robiť, keď svojho potomka prichytíme, že klame? „V prvom momente treba zregulovať svoje emócie. Keď je rodič nahnevaný, tak nepovie nič pekné ani výchovné. Treba sa najprv upokojiť, prípadne rozhovor odložiť na moment, keď sme obaja pokojní a potom to riešiť,“ dodáva Ivan Vyskočil.
Dôvod, prečo klame, je dôležitý
Podľa neho tiež treba porozumieť dôvodu, prečo dieťa klame. Možno sa bojí trestu alebo toho, že rodič bude kričať. „V prvom prípade treba odhaliť skrytý dôvod a ukázať dieťaťu porozumenie. Ak budeme stále riešiť iba správanie, rovnaké dôvody tam budú stále,“ dodáva.
Ak dieťa niečo rozbije alebo zašpiní sedačku, treba sa ho pýtať. kto to spravil a tým mu nedať možnosť klamať. Preto je lepšie ho konfrontovať priamo s realitou, píše idnes.cz. Je vhodné povedať mu, že viem, že to spravilo ono a rovno ho vyzvať k náprave škody. Účinná je veta „obaja vieme, ako to bolo,“ a smerovať ho tak, aby mohol vec napraviť miesto usviedčania a nútenia k priznaniu.
Sú tu však aj iné faktory. Keďže detská fantázia je obrovská, je úplne normálne, že si drobec vymyslí nejakého imaginárneho kamaráta. Podľa portálu Huffingtonpost.com treba brať do úvahy aj vek dieťaťa. Je rozdiel, ak vám o vymyslenom kamarátovi alebo o nadprirodzenom zážitku hovorí štvorročný syn, a iné je keď osemročná školáčka zatajuje, že namiesto písania domácich úloh hrala hry na mobile.
Treba mať na pamäti, že pravdovravnosť je základom vytvorenia vzťahu plného dôvery a to je kľúčové aj pre dieťa.
