Od soboty 15. júna bude hlavou Slovenskej republiky prezidentka. Ústava Slovenskej republiky však hovorí: Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Opýtali sme sa poslancov a poslankýň, i expertiek, či by nemali ústava i zákony viac zohľadňovať, že vysoké (i nižšie) pozície v politike môžu zastávať ženy a bude sa teda používať ženský rod pri ich funkciách?

 

Monika Beňová, europoslankyňa za stranu SMER-SD:

"Nielen Ústava SR, ale aj zákony o voľbách poslancov do NR SR či do EP, voľba sudcov na ÚS a pod., právne úpravy na Slovensku stále pretrvávajú (dokonca aj pri jednotlivých novelizáciach) s gramatickou úpravou výlučne v mužskom rode. V súčasnosti by bolo úplne namieste, keby sa tieto rodové nerovnosti upravili aspoň v oficiálnych dokumentoch a právnych úpravách. Zatiaľ čo v anglickom jazyku genderovú rozdielnosť určujeme pred samotným slovom prezident, poslanec, minister,...etc., v nemeckom či francúzskom jazyku sú to koncovky, podobne ako v slovenčine či v susednej češtine. V krajinách s výraznejším zastúpením žien v politike alebo aj s vačšou občianskou angažovanosťou v oblasti rovnosti priležitostí sa už teda podarilo tieto diskrepancie odstrániť. Ostáva nám veriť, že na rodovú rovnosť budú v najbližšom období prihliadať aj poslankyne a poslanci NR SR."

  

Martin Poliačik, poslanec NR SR, Progresívne Slovensko:

“Som presvedčený, že by mali právne úpravy zohľadňovať. Očakával by som od ministerstva spravodlivosti, že navrhne zmysluplnú úpravu.”

 

Prečítajte si

Prvej prezidentke Zuzane Čaputovej budú radiť tieto poradkyne a poradcovia

 

 

Zuzana Maďarová, Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK a feministická publikačná a vzdelávacia organizácia ASPEKT:

“Na potrebu zohľadnenia rovnosti žien a mužov v právnom jazyku poukazujú feministické organizácie už dlhšie a inaugurácia prvej prezidentky SR je výborná príležitosť si túto tému pripomenúť. Nie je totiž spravodlivé, aby jazyk zmlúv, súdnych a správnych konaní či právnych predpisov vyvolával dojem, že v našej spoločnosti žijú len osoby mužského rodu. Zo skúseností iných krajín, ako je Nemecko, Švajčiarsko, prípadne štáty južnej Európy, môžeme povedať, že citlivá úprava právnych textov je možná. Zachovať sa pritom dajú aj špecifické charakteristiky právnych textov, teda jednoznačnosť, presnosť a zrozumiteľnosť. Čo nám napríklad bráni hovoriť v právnych textoch o osobe v prezidentskom úrade alebo osobe na prezidentskom poste?”

 

 

Ivana Molnárová, CEO Profesia:

“Podľa mňa to nie je o tom, či budeme používať ženský rod. Skôr to vnímam, čo ženy môžu ponúknuť spoločnosti. Mať sebahodnotu a nebojovať rovnakými zbraňami ako muži. Ako nám ukázala posledná prezidentská kampaň, kde naša prezidentka počúvala, vedela pohotovo reagovať na náročné témy, a na druhej strane sa dokázala tvrdo vymedziť voči útokom. Nepočuli sme však od nej útočiť na iných kandidátov, skôr hľadať riešenia a držať sa faktov. To je dôležitejšie ako to, či bude ženský rod.”

   

Ľudmila Kolesárová, blogerka, manažérka organizácie Dobrý Anjel:

“Najviac som si to uvedomil asi v momente,  keď som hádzala do volebnej urny hlas pre Zuzanu Čaputovú a na urne bolo napísané: Voľba prezidenta SR.  Som určite za to, aby sa využívali v tejto komunikácii aj ženské rody, pretože to je ideálny nástroj ako ukázať, že žena nepatrí len do kuchyne, ale aj do vysokej politiky. A aj ako ukázať niektorým mužom vo vysokej politike, že ženy sú pre nich pri vzájomných rokovaniach rovnocennými partnerkami. Ja ako marketérka to používam aj v textoch napr. "výtvarníci a výtvarníčky, lekári a lekárky" a to je už čo povedať, keďže pre marketéra je každé písmeno navyše peklo. Ale férovosť a rovnosť sú viac.”

 

Prečítajte si

Zuzana Čaputová má oficiálny portrét prezidentky. Takto vyzerá

 

Darina Malová, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave:

“Myslím si, že v prvom rade je fajn, že máme na Slovensku prezidentku a v druhom rade je dobré, že dokonca vieme vyjadriť tento rozdiel aj pomenovaním, ktoré neláme uši. Pokiaľ ide o ústavu, tak v súčasnosti nemáme na Slovensku úzus, podľa ktorého by v oficiálnych dokumentoch mohlo byť vyjadrené, že prezidentom môže byť aj prezidentka. V angličtine, ale aj v iných jazykoch, napr., v nemčine alebo v taliančine už takýto úzus existuje pri oslovení v písomnej a ústnej komunikácii. U nás to chýba a niekedy je v slovenčine veľmi komplikované zdôrazniť, že ide o ženský rod, lebo by sa vyžadovala dôslednosť aj v následných prídavných menách a slovesách. Myslím, že by o tejto otázke mohli začať diskutovať jazykovedci a nájsť nejakú zhodu a následné pravidlá. Zatiaľ len zdôrazňujem, že je fajn mať prezidentku.”

 

Simona Petrík, poslankyňa (SPOLU):

"Ženy už nie sú len učiteľkami a zdravotnými sestrami, ale aj prezidentkami, ministerkami, premiérkami a poslankyňami. Jazyk, ktorý používame, by mal na tieto zmeny reagovať, aby naďalej nevylučoval ženy z týchto oblastí. Uvedomujem si, že tieto zmeny sa môžu zdať mnohým nedôležité či nepraktické. Taktiež skúsenosť zo Západu ukazuje, že lingvistické zmeny neriešia problém emancipácie, ale vyvolávajú zbytočné vášne. Ako politička musím prioritne riešiť témy, ktoré vážne zasahujú a trápia čo najväčšie skupiny žien. Dúfam, že téma prechyľovania, po zvýšení životnej úrovne a zvýšení povedomia o rodovej rovnosti, nadobudne časom naliehavosť.”
 
 
Mgr. Art. Dana Kleinert, riaditeľka SLOVAK FASHION COUNCIL, poslankyňa za Staré mesto
 
"Nevidím dôvod, prečo by sme nemali používať ženský rod, najmä, keď vznikla reálna situácia, že máme prezidentku. Rovnako som to pripomínala aj na Starom Meste, že keď máme starostku, používajme ženský rod. Viem, že máme iné veci zaužívané, tiež som o tom polemizovala, že načo si veci komplikovať, ale ono je to jednoduché. Slovo je veľmi silné a my ním vysielame signály. Rovnako som sa od múdrejších naučila nepoužívať slovo “bezdomovci”, ale "ľudia bez domova”,  pretože v prvom rade sme ľudia. Ale to som odbočila - áno, som za používanie ženského rodu v prípade definovania funkcie PREZIDENTKA"