Marta Privitzerová spoznala pána prezidenta Michal Kováča ešte v čase, keď pôsobil v banke ako obyčajný referent. Spolupracovali spolu na malom projekte a ich cesty sa časom rozišli. Po revolúcii v roku 1989 odišla pracovať na federálnu vládu do Prahy na sekretariát prvého podpredsedu federálnej vlády JUDr. Jána Čarnogurského a tam sa opäť stretla po dlhšom čase s Michalom Kováčom. Až neskôr sa stal ministrom financií na Slovensku, v čase ešte vlády národného porozumenia. Po prvých voľbách na Slovensku sa pani Marta vrátila späť do Bratislavy. Keď sa stal Michal Kováč ministrom financií na Slovensku, ponúkol jej prácu na svojom sekretariáte a stala sa jeho vedúcou. Pani Marta Privitzerovú poskytla Ženám v meste exkluzívny rozhovor.
Marta Privitzerová.
Pracovali ste pre ministra financií Michal Kováča v čase, keď sa obrazne „na Slovensku diali veci“ a hrozilo, že sa naša krajina ocitne nielen v politickej izolácii v rámci vyspelej Európy. Ako si na to spomínate?
"Naša spolupráca na ministerstve netrvala dlho. Nastali názorové nezhody medzi pánom Kováčom a on sa rozhodol nespolupracovať s Mečiarom. Abdikoval z funkcie ministra financií Slovenskej republiky. Keď pán prezident z ministerstva financií odišiel, ešte som tam nejaký čas pracovala . Prihlásil sa ku mne opäť po jeho zvolení do funkcie prezidenta a ponúkol mi prácu na jeho sekretariáte. Bolo to ešte pred jeho inauguráciou. Oslovil ma, že by bol rád, keby som nastúpila opäť na jeho sekretariát a ponúkol mi miesto jeho osobnej asistentky. Bola som šťastná, ale mala som aj obavy a rešpekt, či zvládnem túto prácu. Pán prezident mi dôveroval, ponuku som prijala a stala som sa jeho blízkou spolupracovníčkou od prvého momentu jeho nástupu na post prezidenta. V malom kolektíve sme pripravovali jeho inauguráciu . Úrad prezidenta Slovenskej republiky sa konštituoval až po inaugurácii. A pracovala som som s ním až do úplného ukončenia jeho volebného obdobia prezidenta republiky. Ďakujem životu, že som mohla byť tak blízko pri Michalovi Kováčovi. Bol to principiálny muž, pokojný a rozhľadený človek. Láskavý a dobrosrdečný. S pokorou a zodpovednosťou viedol krajinu a veľmi si želal, aby sa stala modernou a dobrou krajinou pre život všetkých ľudí S úctou a láskou si spomínam na tieto roky spolupráce, aj keď v politike vládlo napätie. Nemali sme naozaj v časoch politickej nevraživosti za vlády Mečiara prácu v kancelárii prezidenta vôbec ľahkú. Nemali sme priestory, pracovali sme na viacerých miestach v priestoroch hradného nádvoria. Neskôr primátor Bratislavy poskytol pre prezidentskú kanceláriu priestory v Primaciálnom paláci, ktoré sme zariadili nábytkom a v nich pán prezident prijímal aj oficiálne návštevy aj hláv iných štátov. Čím nám vládna moc robila väčšie prekážky, tým sme sa ako kolektív viac zomkli a pracovali ako nadšený tím a jedna veľká rodina. Samozrejme aj vďaka pánovi prezidentovi, ktorý k všetkým spolupracovníkom bol mimoriadne ľudský a dobrý."
Hovorí sa, že tesne pred prejavom o stave republiky, ktorý odstavil Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády, mal pán prezident pripravené dve verzie prejavov.
"Áno, je to pravda, veľmi starostlivo sa pripravoval na vystúpenie v parlamente a naozaj si pripravil dve vezie vystúpenia. Jednu, kde veľmi kriticky hodnotil prácu vlády, kam sa uberá naša krajina a jeden miernejší. Poznali sme spolu s mojou kolegyňou Radkou obidva prejavy. Pripravovali sme ich text do čistopisu, ale ani my sme nevedeli ako sa pán prezident rozhodne. Či naberie odvahu a pomenuje kriticky to, čo sa mu nepáči a vyjadrí kritický postoj, kam vládna moc smeruje krajinu. Pred odchodom nám iba povedal, aby sme mu držali palce.
S napätím sme v práci čakali pri rozhlase na jeho prejav. Už po prvých vetách bolo jasné, že sa rozhodol kriticky zhodnotiť situáciu na Slovensku. Po jeho prejave prišlo k odvolaniu Mečiara.. Keď sa vrátil z parlamentu do úradu, bol uvoľnený a vyrovnaný. Pozval nás aj s kolegyňou do svojej pracovne, nechal naliať malý koňak, zdvihol pohár na prípitok a povedal: Týmto prejavom som si očistil svoje svedomie a svoju dušu, lebo aj ja som mal podiel na tom, že Mečiar vládne v tejto krajine a nerozpoznal som v čas jeho povahové vlastnosti!“ A potom nastali všetky príkoria a zrodila sa politická pomsta a bol spáchaný ohavný čin, únos jeho syna Michala."
Predpokladám, že ste bola pri prezidentovi aj v deň únosu jeho syna. Bola to situácia, ktorú si nevie predstaviť nie len najvyšší štátnik, ale ani rodič. Ako to prežíval ako štátnik a otec zároveň?
"Áno, bola som a myslím si že to bolo najťažšie obdobie v živote pána prezidenta. Bola to neuveriteľná správa pre otca, ktorý ma rád svoju rodinu, ktorý ľúbi svoje deti a zároveň ju musí riešiť s rozvahou a postojom štátnika. Neskutočne trpel a neustále to analyzoval. Hovoril: Na jednej strane som rozcitlivený rodič, a na druhej som hlava štátu a nemôžem dať do popredia pocity rodiča. Musím získať dôveryhodné informácie a dozvedieť sa pravdu!“ Jeho syn mu písal, prosil o pomoc svojho otca, nechápal čo sa stalo, bol otrasený, vyľakaný, dobitý a zúfalý. Potom vznikla komisia odborníkov, ktorí celú situáciu vyšetrovali, zhromažďovali podklady a fakty, aby raz mohol byť tento zločin spravodlivo potrestaný. To mi je naozaj veľmi ľúto, že sa toho pán prezident nedožil , a že žiadne politické zoskupenie už v budúcnosti nemalo snahu očistiť tieto podozrenia a potrestať vinníkov. Je to smutný príbeh v nových dejinách Slovenska."
Pán prezident Kováč však nakoniec milosť vlastnému synovi dal.
"Áno, naozaj ju podpísal tesne pred ukončením svojho volebného mandátu. Predtým robil všetko preto, aby získal dôveryhodné informácie. Radil sa s vedúcimi pracovníkmi kancelárie, radil sa s poradným zborom prezidenta. Uvedomoval si závažnosť svojho rozhodnutia. Vedel, že ho obyvatelia Slovenska odsúdia, že využil svoje právomoci v prospech svojej rodiny. Čas jeho prezidentovania sa krátil. Nemal časový priestor aby dostatočne preveril všetky informácie. Celý kolektív spolupracovníkov sme ho nabádali, aby milosť udelil hlavne z toho dôvodu, že keby Michal Kováč mladší nebol synom prezidenta, nikdy by nezažil tieto útrapy, tyranie, strach o svoj život a ešte aj verejne. Musel to zažiť preto, lebo sa stal nástrojom trestu Michala Kováča prezidenta, aby ho ranili najviac ako sa dá. Ranili ho ako rodiča a kompromitovali ho aj ako prezidenta republiky. Po týchto argumentoch nakoniec milosť podpísal úplne na poslednú chvíľu svojho funkčného obdobia hlavy štátu. Takto to naozaj bolo! Bola som toho svedkom!"
Pána prezidenta ste sprevádzali životom dlhé roky. Poznali ste ho aj ako obyčajného bankového referenta , cez ministra, až po prezidenta. Organizovali ste aj jeho oslavu 85. narodenín. Doba mečiarizmu musela na ňom zanechať stopy. Aj posledné obdobie vo funkcii pôsobil smutne.
"Naozaj pôsobil smutne, aj keď stále nosil v sebe nádej, že sa raz nájde politická vôľa, že raz bude spravodlivosti urobené zadosť. Myslím si, že odpustil aj Mečiarovi. Bolo nedôstojné sledovať, že sa mal ešte aj podozrivým ospravedlniť. Pán prezident bol veriaci človek, videla som ho modliť sa, ba i plakať. Ale jeho smútok bol skôr z dôvodu jeho zdravotných ťažkostí. Trápila ho Parkinsonová choroba. Začalo to nevinne a pomaly sa to zhoršovalo. Bol neuveriteľne trpezlivý. Obdivovala som tú jeho vieru a myslím si, že práve viera ho držala nad hladinou, že všetky tie situácie zvládal. Boli sme spolu v kontakte aj neskôr v jeho nadácii. Do nadácie chodil pravidelne a vždy so svojou vyrovnanosťou a dôstojnosťou. Zostal vždy láskavý k ľuďom aj keď už nebol prezident. Ja o ňom naozaj môžem hovoriť iba s úctou, pretože som ho poznala nielen v práci, ale aj v súkromí. Môžem povedať, že Slovensko malo šťastie, že malo takého pána prezidenta."
Vo funkcii prezidenta si prežil peklo, mali ste aj príjemné chvíle?
"Často žartoval na hodiny, ktoré boli namontované oproti Prezidentskému palácu, a ktoré nám odrátavali čas pôsobenia v úrade. Keď za nami prišiel na sekretariát žartoval, že tieto hodiny raz budú určite odrátavať čas aj ich autorovi. Vždy vytváral príjemné pracovné prostredie . Z celého kolektívu kancelárie sa nenájde nikto, kto by povedal, že sa netešil a nebol rád, že mal možnosť s ním spolupracovať."
Fedor Flašík, ktorý tie hodiny pred Prezidentský palác v časoch mečiarizmu namontoval, sa dnes pánovi prezidentovi verejne ospravedlnil. Je to podľa vás neskoro?
"Obávam sa, že je to iba neúprimná fraška. Tento pán sa chce očistiť, ale to už je neskoro. Cele roky mal takúto možnosť povedal prepáčte pán prezident. Neurobil to. Predal svoj charakter za peniaze a neodmietol ani takúto ohavnú službu vládnej moci. Myslím si, že k tomu netreba nič viac povedať."
.jpg)
Oslava 85. narodenín.
Aký odkaz tu pán prezident Michal Kováč podľa vás zanechal?
"Zanechal ľudom odkaz, aby mali radi svoju krajinu, svoj domov, aby sa vracali domov zo zahraničia a svojimi skúsenosťami a odbornosťou sa podieľali na rozvoji krajiny. On sám urobil veľa preto, aby sme ostali vyspelou európskou krajinou. Veril v dobro, veril v budúcnosť a v rozvoj svojej vlasti. Bol to dôstojný prezident a zaslúži si, aby ľudia v tejto krajine na neho nezabudli. Česť jeho pamiatke."
Prečítajte si aj Bývalá novinárka Hosťovecká: Kováč bol štátnik, ktorý sa postavil valcu zo Zlatej Idky
