|
Ak človek žije v Bratislave alebo vo veľkom meste, má pocit, že život neutícha ani cez víkend. Iba sa mení na inú kvalitu. Trochu relaxačnú, ale tiež rýchlu. Ráno potrebujeme stihnúť posilňovňu, potom nákup, potom rýchlo obed, potom si ožehliť veci, potom niečo upratať a večer ešte jedno stretnutie a potom do kina a potom si niekam s kamarátmi sadnúť! Je toho asi aj viac, ako cez pracovný týždeň. Výhodou je, že sme v džínsach a v mikinkách a v tepláčikoch.Oblečenie dokáže vykúzliť neuveriteľné pocity slobody!
Ak však cestujete po Slovensku, napríklad cez víkend, pochopíte, že akademické debaty okolo otvorených obchodov v sobotu, v nedeľu a cez sviatok sú absolútne zbytočné.
Poďme do takého... Púchova. Sobota jedenásť hodín predpoludním, obchody ešte pootvárané, predavačky však v strehu, aby neprešvihli dvanástu. Tú, kedy zamykajú krám a na kasu a pult nepomyslia až do pondelka rána. Mesto je plné malých obchodov a obchodíkov, supermarkety v podstate... jeden, kúsok za mestom, takmer už na roliach s kukuricou.
Malé a menšie mestá ponúkajú také obchody, čo sa volajú Obuv, Textil, Drogérie, Mäso, údeniny... ako za čias minulých. A naozaj. Ak chcete kúpiť nejaké slovenské napríklad papuče, vojdete do Obuvi a máte ich. Alebo čerstvé mäso od mäsiara, alebo syry z liptovských pasienkov... všetko apartné obchodíky a v nich plno radosti. Cez víkend však musíte stihnúť nákup do dvanástej. Potom sú už na obchodoch a obchodíkoch mreže, pozamkýnane na niekoľko zámkov.
Áno, nájdete tam i potravinové reťazce, to je však už iná pesnička. Pretože v nich nepredávajú dokonalý kočkovský chlebík... Je v nich tovar, aký nájdete aj v Bratislave.
Neviem, koľko predavačov pracuje vo veľkých marketoch malých miest, myslím si však, že sú medzi nimi aj takí, ktorí chodia do roboty cez víkend veľmi radi. Pretože žijú sami, pretože si chcú privyrobiť... a som si istá, že to nemá s ich vzťahom k Bohu nič spoločného. Napokon, nie všetci sme veriaci a rešpektovať niekoho aj ateistický postoj je povinnosťou demokratického štátu.
Diskusie o voľných víkendoch a dňoch sviatočných aj pre obchodníkov a predavačov sa mi teda javia ako otvárať rozbitý oblok. Kto pracovať chce, nech pracuje. Poteší tým seba, svoju peňaženku, poteší notorických nakupovačov.
Ak sa vyberiem cez víkend do niektorého supermarketu, lebo zase sa musím priznať, že cez týždeň si takýto časový prepych dovoliť nemôžem, je v ňom toľko Rakúšanov, ako v tej chvíli asi nie je ani v Kittsee na hlavnej ulici. Nakupujú. Je mi jasné, že rakúski obchodníci z toho radosť nemajú, zákony tejto krajiny však počas voľných dní obchody zatvárajú a v takej vyspelej spoločnosti to zrejme ani neprekáža. Rovnako to neprekáža Nemecku.
Minule som na fb zavesila titulnú stranu mojej novej knižky Bosorka a jedna kamoška mi napísala, že som ako lamačské Tesco. Tam tiež vraj pracujú nonstop! Nuž teda... je fakt, že pracujem každú voľnú chvíľu, ale s takýmto servisom pre kupujúcich už nesúhlasím. Považujem ho za extrémny a prosím vás, kto si už len pôjde napríklad o druhej v noci kúpiť chlieb a klobásu! Možno by mohli byť ceny tovaru v noci drahšie aj o sto percent. Nech sa ti páči. Nakupuj. Aj v noci. Ale plať! Je to taký nadštandard, že predavači by mali mať raz takú mzdu.
Mám rada malé obchody v malých mestách! Ja viem, všetko je v nich drahšie a nakupovať na celý týždeň sa dá iba vtedy, ak nezáleží, koľko za nákup zaplatíme. No predavači sa môžu usmievať popod fúzy. Ich sa totiž dišputy o otvorení, zatvorení, víkendoch a dňoch sviatočných vôbec netýkajú. Im jednoducho v sobotu o dvanástej padla a ty, ak nemáš po ruke globálny moloch, si od hladu pekne krásne okusuj nechty.
Prečítajte si aj Naháči
