Máme tu začiatok nového roka. Sme plní očakávaní, čo nám prinesie. Chceme toho veľa dosiahnuť nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Aj keď už prešlo zopár dní, ešte stále si dávame nové predsavzatia. Áno, poniektorí z nás už tie svoje aj porušili, ale aj zajtra je deň. Netreba sa vzdávať. V každom z nás sa odohráva vnútorný boj, čo je správne, čo nesprávne, čo chceme, no a všetci veľmi dobre vieme, čo nechceme.
Naše silnejšie a slabšie ja, ktoré ustavične zápasí. Keď musíme urobiť dôležité rozhodnutia v našich životoch. „Iba“ sa rozhodnúť. V živote prechádzame rôznymi obdobiami, nielen tými ľahšími, ale aj veľmi náročnými. Nádhernými a smutnými. Niekedy preplávame úplne hravo ako víťazi, dostaneme sa až na vrchol, ale niekedy sa brodíme, nezvládneme to a padneme úplne nadol. Veľmi ťažko sa vstáva zronenému človeku. Ubolenému, nešťastnému. Ak máme úžasnú rodinu a skutočných priateľov, ide to oveľa ľahšie. Všetko zlé je však na niečo dobré. Hlavne to nás posúva ďalej.
Problémy sú na to, aby sa riešili. Nedajú sa „preskočiť“. Musíme ich chytiť za pačesy a poriešiť. Zmeniť mnoho vecí v našich životoch môžeme kedykoľvek, nielen na Nový rok. Vždy je ten správny čas nielen na zmenu, ale aj nápravu. Lebo, v prvom rade musíme začať od seba. Život je príliš krátky, aby sme sa zapodievali zbytočnosťami a malichernosťami. Keď chceme dostávať, musíme predovšetkým dať. Aj šťastie je vrtkavé. Čím viac po ňom túžime, tým viac nám uniká. Niekedy sa stačí na svet pozerať nielen s otvorenými očami, ale predovšetkým s otvoreným srdcom. Lebo, mnoho vecí máme na dosah, stačí sa iba natiahnuť.
Aj keď sme si tento rok naplánovali toho priveľa, máme kopec nových výziev, túžob, robme to predovšetkým s láskou. Lebo, práve tá láska a ľudskosť sa akosi vytráca z našich životov. Netreba žiariť iba v nádhernej róbe na plese, ale v tom obyčajnom živote. Aby sme raz neoľutovali svoje rozhodnutia. Dajme si preto šancu žiť jeden nádherný, plnohodnotný život, ktorý nás privedie k našim vytúženým métam.
