|
Nový seriál Firefly lane, vysielaný na streamovacej službe Netflix, je naozajstným zážitkom a sondou do duše žien. Na príbehu dvoch najlepších priateliek Tully a Kate sledujeme vývoj ich rozdielnych osobností, ktoré sú ovplyvnené zážitkami z detstva a z mladosti. Je jedno, s ktorou z postáv sa viac stotožníme alebo viac sympatizujeme. Na oboch vidíme, ako jedna udalosť môže zmeniť celý náš život.
Jedna z hrdiniek seriálu, sebavedomá Tully, zažije v štrnástich rokoch traumatický zážitok. Starší spolužiak ju vyláka na víkendovú žúrku v lese pri ohni, opije ju a bez jej súhlasu si vynúti sex. Hoci štrnásťročná Tully povie niekoľkokrát hlasné NIE a snaží sa brániť, nepodarí sa jej to a zažije znásilnenie. Je to s chlapcom, ktorého pozná zo školy, stane sa to pár metrov od jej spolužiakov. A poznačí to celý jej život. Pri sledovaní seriálu sa táto scéna objaví ešte mnohokrát. Tully sa stane úspešnou reportérkou a neskôr moderátorkou vlastnej televíznej šou. Pri každom vzťahu s mužom sa jej okamžite vyjaví spomienka na bezmocnosť a traumu, ktorú cítila ako štrnásťročná v lese.
Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Žien v meste priamo vo svojom e-maily bez reklamy?
Pri sledovaní Firefly lane som si spomenula na vlastný zážitok. Keď som mala o rok menej ako Tully, stalo sa mi v tábore, že o rok starší chlapec na mňa zaútočil na prázdnej chodbe. Nestalo sa nič vážne, iba ma násilne pritlačil o stenu a chcel si vynútiť bozk. Hoci som niekoľkokrát povedala jasné NIE, nepomohlo to a ak by sa na chodbe neobjavil niekto iný, mohlo to dopadnúť horšie. Viem, ako bezmocne a hlúpo som si pripadala.
Po celý čas som mala výčitky, či som ho nejako nevyprovokovala. Od našich vedúcich sme totiž denne dostávali poznámky, že nemáme chalanov provokovať, lebo oni sú v puberte a nech sa potom nečudujeme, ak sa nám stane niečo nepríjemné. Za provokáciu sa považovalo, keď sme sa smiali, alebo keď sme v lete chodili v krátkych šortkách či sa opaľovali v plavkách. Z tábora som odchádzala s divnou pachuťou a pošramoteným názorom na mužov. Na tento zážitok som úplne zabudla, ale vynoril sa mi o mnoho rokov neskôr. Až vtedy som pochopila ako veľmi poznačil môj život.
Stále sa zamýšľam nad tým, prečo sa aj v tomto storočí stále nájdu ľudia, pre ktorých NIE neznamená NIE. Napriek tomu, že máme za sebou mnohonásobné odhalenia v rámci kampane #Metoo, mám pocit, akoby sa v realite zmenilo iba veľmi málo. Keď sa žena bráni alebo keď obviní niekoho zo znásilnenia, alebo sexuálneho obťažovania, ešte vždy sa stretneme s tým, že okolie viní ju. Ona sa neozvala dosť razantne, ona ho provokovala, ona mala vedieť, do čoho ide. Ona sa ozýva až teraz? Na čo čakala? Ona preháňa, ona sa vyzývavo oblieka, ona najskôr chcela a potom zrazu už nie.
Naposledy v kauze obvinenia speváka Merilyna Mansona zaznievali šokujúce komentáre, nie však na adresu násilníka, ale na adresu jeho partnerky, ktorá ho spolu s mnohými ďalšími ženami obvinila z týrania. Keď sa dáte dokopy s „extravagantným“ Mansonom, musíte predsa rátať s tým, že vás bude týrať. Naozaj? To, aký má spevák imidž na javisku a ako prebieha jeho performance pred publikom automaticky znamená, ako sa správa vo vzťahu? Podľa tejto logiky všetci herci, ktorí hrajú záporné alebo psychopatické postavy, by mali doma týrať a zneužívať svoje manželky a ony by s tým mali počítať. Neuveriteľné!
Jedinou cestou z tohto nastavenia je neustále v médiách, ale aj v bežných rozhovoroch zdôrazňovať, že NIE znamená vždy NIE, nikdy nie áno, ani možno. Že sex bez súhlasu ktoréhokoľvek zo zúčastnených je vždy znásilnením. Že obeť je vždy obeťou a nie, nemôže si za to sama. Že žena tým, že je ženou nikoho neprovokuje, ani si o to nekoleduje. Bez ohľadu na to, ako je oblečená, koľko má rokov, či v akom je postavení. Že nikto, bez ohľadu na to, či je to spolužiak zo strednej alebo rocková hviezda nemá právo iného človeka týrať, zneužívať, ani sexuálne obťažovať.
Pošlime tento typ správania do hlbokej minulosti, dajme najavo, že to nie je prípustné a zavrime za tým dvere na niekoľko západov.
