V priebehu roka, ale ešte viac pred Vianocami, u nás ľudia nakupujú ako darček dobrý pocit. Tým mám na mysli to, že keď niekomu nechcete kúpiť lapač prachu, namiesto neho prispejete na charitu. Nie je to bežná vec, ale vždy to poteší. Aj nás aj tých druhých.

Páči sa mi to veľmi. V priebehu roka si tak ľudia u nás nakupujú aj na narodeniny a sviatky. A hoci ani ja neodolám novým čižmám alebo náramku, to najkrajšie, čo si v roku kúpim, sa do rúk chytiť nedá.

Investície do neziskoviek ani nepočítam, neodolám takmer žiadnej z iných dobrých charít alebo zaujímavých projektov. Majú aj transparentné ponuky aj výborné nápady. Naposledy som nakúpila virtuálne jazykovedné knihy pre utečencov v tábore v Humennom cez www.knihapomaha.sk. Už teraz ich vidím ako listujú, chytajú sa za hlavu, čo to je ten náš jazyk zač, ale zároveň sa tešia, že takým jazykom hovorí niekto, kto im knihu kúpil. 

Na konci roka si vždy dám ešte špeciálne darčeky. Zaplatím si predplatné môjho obľúbeného časopisu aj denníka a podporím www.zenyvmeste.sk. (A je mi jedno, že do každého vlastne aj píšem.) A tak môžem cez online verziu, ale aj cez papierovú celý rok tešiť svojho ducha.

Cez papierovú teším aj ducha celej našej rodiny, samozrejme, a o to menej ma investícia bolí. Ale z čoho mám najväčšiu radosť je, že pomôžem kvalitné média udržať pri živote. Som akcionárom niečoho pekného. Mojou dividendou je informácia, skvelé texty a prehľad o tom, čo ma zaujíma. Toto je môj najkrajší  darček pre mňa samú a ani na chvíľu ma tie šeky nepália.  

Lebo obdarovať nohy novými čižmami je super, ruky novým náramkom ešte viac. Ale obdarovať svoju dušu je to najkrajšie.

 

Prečítajte si aj Ako vznikajú vianočné tradície