Počas behu mi prejde hlavou, že musím konečne napísať našej bývalej au-pairke Talii, ako ju deti stále spomínajú, že bola tou najlepšou au-pairkou na svete; opýtať sa Bénédicte, či môže prísť strážiť chlapcov počas Alicinho koncertu harfy; vyhľadať divadelnú hru a rezervovať lístky; pripraviť balík pre kamarátov v Kanade, s Alicou prejsť posledné lekcie zemepisu, lebo určite bude tento týždeň písomka; prejsť tiež nemčinu, pár príkladov z matiky, francúžštinu a chvíľu sa s ňou rozprávať anglicky. Matina zobrať k holičovi; hodiť kimono do prania; napísať Margaret, že na ňu veľa myslím; odpísať Mišenovej učiteľke angličtiny, že ten zápisný formulár som vypísala a nechala v družine u pani učiteľky.

Odpísať kamarátke Elen, že kedy poriešime ten Brusel; s Vierkou upresniť utorkový obed; s Alejandrou piatkový, s Táňou dohodnúť, že kedy si môžem prísť pokukať tie šperky; konečne pretriediť a upratať papiere na stole; dať urobiť rodičom a svokrovcom kalendáre s fotkami detí; porozmýšľať vážnejšie nad hnedými členkovými čižmami, čo som našla na internete a ktorých cenu syn už nažaloval mužovi. Kúpiť darček na narodeninovú party Mišenovho kamaráta Theodora. Cestou z parku domov kúpiť zeleninu na obed ; nalúskať misku orechov na koláče; svokrovcom poslať fotku detí, čo sa v škole fotili, aby si ju mohli dať za vitrínu. Napísať Niké do Nitry, že čo ako sa máme a ako sa majú oni.

Napísať mail Alicinmu učiteľovi angličtiny, že známky na internete nezodpovedajú jej písomkam a chýbajú tam tie lepšie známky. Napriek jasným myšlienkam počas behu, cítim, že nebude ľahké ten mail zoštylizovať tak, aby sa neurazil.

Musím kúpiť cibuľu na Alicin kašeľ, napísať článok o výstave impresionistov a upiecť koláč pre Matina do školy, podpísať šek za elektrinu a hodiť ho na poštu, objednať Alicinu knihu na povinné čítanie.

Beh trval 40 minút a s ním 40 minút jasných myšlienok, uvedomenia v pokluse ako všetko je jednoduché, stačí sa dobre zorganizovať.

Dobehnem domov, mokrá jak myš, dobrý pocit pretrváva, plná endorfínov, po sprche s voňavým telovým gélom Yves Rocher v pohodlných rifliach a hrubom svetri zídem do kuchyne, zohrejem si vodu, vyžmýkam do nej pol citrónu, dám kapsulu do kávovaru, stlačím tlačítko kapučíno, sadnem si a už neriešim ani lúskanie orechov, ani písanie mailu učiteľovi angličtiny, na všetkých, ktorým som chcela písať, myslím pri krúžení lyžičkou v mliečnej pene kapučína.