|
V piatok kolovali na sociálnych sieťach fotografie a kratučké video, na ktorých muž a žena, slušne oblečení (škoda, že nie aj rovnako slušne vychovaní), zastavili s autom v prírode a začali z neho vykladať svoje „poklady“. Staré umývadlo, dosky a iný odpad, ktorý sa im možno nazhromaždil doma po prerábke bytu, ukladali na zem. Veď vysoká tráva, kríky a košaté stromy to všetko zakryjú, no nie? Tomáš, autor videa, pritom k nemu pripísal, že kúsok odtiaľ je kontajner. Nehovoriac o tom, že keď už mali odpad naložený v aute, mohli ho bez problémov odviezť do zberného dvora. „Ešte by im to tam aj pomohli vyložiť,“ skomentoval môj muž, ktorý už čo-to do zberného dvora navláčil.
Človeku sa chce plakať, keď vidí – čo? Ľudskú hlúposť? Drzosť? Aroganciu? Neviem to nazvať, lebo, ako sa hovorí, rozum mi to neberie. Viem len, že to nie je ani nevedomosť, ani neinformovanosť. Takíto ľudia veľmi dobre vedia, čo robia, keď odpad vynesú do lesa, na lúku, či ho len tak pohodia vedľa poľnej cesty. No majú v paži. Hlavne, že doma je čistučko, nové umývadlo už svieti v kúpeľni a tešíme sa z novej skrine. Vážne sa niekto môže v pohodlí svojho domova posadiť na gauč a nemyslieť na to, že jeho staré umývadlo bude možno roky trčať v lese, kým sa nájde nejaká čata dobrovoľníkov a v rámci víkendovej brigády ho odprace?
Podobných párikov aj stavebných partičiek je u nás viac ako dosť. Rovnako, ako aj čiernych skládok alebo kusov odpadu vyhodených len tak v lese. Počas turistiky a najmä pri zbieraní húb som už natrafila na všeličo – gumy z auta, starý gauč, kusy betónu a umakartu, desiatky plastových fliaš, dokonca aj starú vaňu. Nerozumiem tomu, ako ľudia môžu byť, prepáčte za výraz, takí tupí, že sa trepú autom po lesných cestičkách a potom odpad vyhadzujú tam, kde si myslia, že ho nevidno. A jedného dňa zbalia kufre a idú na dovolenku, hoci len toť do susedného Rakúska, a keď sa vrátia, budú vám nadšene rozprávať o tom, ako je tam krásne, čistučko, všetko upratané a nikde nenájdete smeti na zemi...
Aj u nás by mohlo byť krásne a čistučko. V mestách, aj v lese. Stačilo by, aby sme sa začali pozerať aj ďalej, ako len na koniec svojho nosa. Aby sme sa prestali správať ako prasatá. Nie preto, že príroda nám to raz vráti a vyhynieme. Ale jednoducho preto, aby sme si mohli ísť oddýchnuť do lesa bez toho, aby sme sa tam pozerali na cudzie záchody a vane.
