Som možno jedným z piatich mužov na Slovensku, ktorí prečítali novú knihu Kristíny Farkašovej Stále som mama. Nemal som na výber, bol som krstným otcom tohto diela. Kniha je skvelá. Dáva nám možnosť vniknúť do sveta matiek a zároveň ukazuje, že žiadna z nich v ňom nie je sama. Kristína má dvojičky. Ja mám jedno decko a je to náročné. Už sa mi stalo, že som sa pred dcérou išiel schovať do skrine. Otvorím a sedí tam moja pani, predbehla ma.

Zábava bude, keď si jedno z dvojčiat po čase uvedomí, že vlastne nebolo plánované. Mňa navyše vždy zaujímalo, ako dlho tá dáma, ktorá ako prvá na svete rodila dvojičky, ešte čakala potom, ako vyšlo von to druhé.

Stále som mama je kniha o vnútornom, teda vlastne vonkajšom rozpore, keďže to čítame všetci, medzi ženou-matkou, ktorá nevie ani na sekundu opustiť dcérky a ženou-ženou, ktorá miluje aj život aj prácu. Na druhej strane autorka nastavuje zrkadlo aj spoločnosti: hovorí o školskom systéme, o hromadnej doprave, o zdravotníctve. Odvažujem sa knihu nazvať motivačnou, ukazuje nám, ostatným rodičom, že všetko zvládneme, len si to musíme zapisovať. Po prečítaní knihy som si uvedomil ešte jednu vec: ak postava v knihe vyzdvihuje múdrosť inej knižnej postavy, autor v skutočnosti vychvaľuje vlastnú myšlienku.

Kristínina výchova pripomína židovskú mamu. Tá je taká ochranárska, že by najradšej dieťa ani z vagíny von nepustila, ale na druhej strane, ak ju dieťa napáli, vyhráža sa, že ho porodí naspäť. Keď sa nám pred rokom a pol narodila dcéra, často sme Kristínu žiadali o radu. Čo máme robiť, keď malú bolí brucho, ako ju uložiť, aby si mohla odgrgnúť alebo ako dieťa donútiť konečne spať.

 

🛒  [Vypočujte si skvelú knihu Som mama v podaní jej autorky Kristíny Farkašovej- kliknite tu:]

Keďže Kristínu poznám, obávam sa, že nielen jej dcéry, ale zrejme aj moja, budú mať neskôr problém. Väčšina chlapov totiž nestojí o ženy, ktoré ich preskočia. Muži totiž musia mať pocit, že ženám imponujú silou, umom a výdržou. Nositeľke Nobelovej ceny, úspešnej právničke či olympijskej víťazke dosiahnutie týchto mét cestičku do mužských sŕdc neuľahčí ani nezametie .

Kamarát Ďuso nemá deti, ale hovorí, že si vie predstaviť, aké to je, lebo má psa. Pýtam sa ho: "Tvoj pes tiež dve hodiny vrešťal, lebo si mu nekúpil v DMke krém na intímne partie, ktorý on tak rád stláča a konzumuje? Alebo si držal  psa na rukách hodinu a pol, lebo v hračkárstve mali televízor a išla tam Máša? Alebo ti pes vošiel do postele z rukami od nutelly a nutella to nebola? Tak mi nehovor, že vieš."

Ako otec som si uvedomil, že robím čudesné veci s ľuďmi, ktorých som urobil. S dcérou lietam po byte. Hovorím jej jazykom. Staviam Lego. Dokonca jej nechám pripečenú kožku z kuraťa a poslednú malinu, čo by som neurobil pre nikoho na svete. Robím teda zvláštne veci s ľuďmi, ktorých som urobil. Kedysi som robil zvláštne veci s ľuďmi, ktorých som spoznal v bare.

Knihu Stále som mama by si mal prečítať každý muž, aby pochopil, že v práci je vlastne na dovolenke. Že starať sa o bábo, prípadne dve, je najťažšia vec na svete. Za seba môžem povedať: ako otec teraz prežívam najkrajšie obdobie života, ak nerátam roky, ktoré som prežil ako ne-otec. Našťastie nie som mama, lebo by som to nedal.

.

Prečítajte si aj Každý človek môže umrieť dvakrát