|
Tri týždne do odletu do Madridu a stále nemám ubytovanie. Kamaráti kamarátov o ničom nevedeli, stránky pre študentov hľadajúcich ubytovanie pomaly sťahovali inzeráty. Denne som napísala viac než 15 ľuďom, že hľadám ubytovanie, áno, tou lámavou španielčinou. Tí buď odpísali, že to už obsadili, alebo mám prísť na obhliadku, inak neberú, či študenta nechcú. Pridala som sa do každej skupiny v Madride, kde sa ponúkali byty, ale ľudia iba lajkovali, akoby to pomohlo. Popritom som sa učila na skúšky, pripravovala byt na môj odchod, balila sa na pol roka. Zúfalá? Vôôbec. Nájsť bývanie sa mi zdalo nemožné.
V Španielsku intrák pre študentov stojí aj 900€ s raňajkami, bez nich o 20€ menej. Matika mi síce moc nejde, ale je mi jasné, že s grantom 400€ na mesiac to moc nevychádza. Oči ma boleli z pozerania izieb na počítači, už som aj rezignovala a povedala si, dobre, tak to okno v izbe nemusím mať, hlavne nech je posteľ a sprcha. Takto sa to tiahlo niekoľko dní, načo som sa jedného dňa aj rozplakala a povedala som, že na to d.bem a nikam nejdem. Ten pocit vydržal, kým som si neutrela soplík a potom som si povedala, že na to idem zle. A tak som napísala vesmíru:
Milý vesmír, posielam Ti list so želaním. Priala by som si nájsť peknú izbu v Madride od februára do júna tohto roku.
Bližšie špecifikácie:
Izba do 350€ (keď bude menej, potešíš ma ešte viac), blízko Ciudad Universitaria, aby som mohla chodiť do školy aj pešo, útulný bytík, ktorý je celý zariadený a veľmi dobre sa v ňom cítim, izba je dostatočne priestranná s veľkým oknom, skriňou, posteľou a stolom (tiež všetko veľké), v príjemných farbách; spolubývajúci sú tiež veľmi milí a v pohode, sú radi, keď ma prídu moji kamoši navštíviť. Ako Ťa poznám, nič viacej netreba, ty to už nejako zariadiť. Ešte časové ohraničenie, dokedy mi môžeš dať vedieť, je štvrtok 7.januára 2016 do 20.00.
Ďakujem veľmi pekne za prečítanie a splnenie.
S láskou, Tvoja fanúšička, Gabika
P.S.: Napísala som Ti aj na tvoj mail vesmir@splnimtvojezelanie.com, takže by si to mal dostať. Maj sa pekne.
Toto som si napísala na facebook. Mala som pri písaní toho dobrý pocit, dokonca som sa rehotala. To je vždy dobré znamenie. Nechala som list pôsobiť a vrátila som sa k dejinám žurnalistiky.
Bola sobota a vesmír stále nič. Začala som sa naň aj hnevať, že čo ma ignoruje. Ale podľa mňa, ma chcel iba vytrápiť za to, že som mu dávala časové ohraničenie. V pondelok 11.januára mi napíše akýsi Adrián: „Čauko, hľadám za seba náhradu, idem študovať do Uruguaja a baba, ktorá mala prísť namiesto mňa to na poslednú chvíľu zrušila.“ (Inak, poďakovanie frajerovi tejto kočeny, ktorý ju presvedčil, že má zostať doma a nemá ísť do cudziny študovať, díky.)
Slovo dalo slovo a s Adriánom sme sa dohodli. Hneď som si začala písať s jeho spolubývajúcimi: Laurou, Gonzalom a Jesusom. Všetci sú kamaráti odmalička, bývajú neďaleko Madridu. Zamilovala som si ich. Laura mi spravila video, ako sa dostanem z metra do bytu, išla so mnou na pohotovosť a halvne je verná spoločníčka na babské kecy. Gonzalo, jej brat, je úplné zlatíčko. Chce sa zlepšiť v angličtine, a vždy sa ma pýta, ako sa čo povie (ja zase jeho, ako sa to povie v španielčine). Nedávno bol v rámci jedného projektu na Cypre, kde boli aj Slováci. Tak som ho naučila užitočné frázy (Ahoj, ako sa máš, kráska, zatancuješ si so mnou?). Asi si viete predstaviť, ako som zostala zaskočená, keď po príchode začal spievať pesničku od Elánu Kočka, s rozkošným prízvukom a namiesto č, ktoré mu robilo problém vyslovoval š.
No, vážne, skoro som odpadla a pocikala sa od smiechu. (Inak, ďalšie poďakovanie tým Slovákom, milé, že to nebola pieseň Voda, čo ma drží nad vodou... :) Gonzi miluje borovičku (po tom, čo si ju raz dal povedal, že mu v noci nikdy nebolo teplejšie) a horalky. A potom Jesus, s ktorým máme trochu jazykovú bariéru, lebo po anglicky veľmi nehovorí. Keď zlyhá moja španielčina, gestikulácia u nás funguje perfektne. Zato ma naučil väčšinu nadávok a nové frázy, ktoré sú mi však nanič, lebo ako mi Laura povedala, sú to slová, ktoré používa iba on a ona sama niekedy nevie, čo to znamená. Trochu ma mrzí, že nespoznám Adriana bližšie - je v Uruguaji, lebo to tiež vyzerá byť na riadneho blázna, pravidelne nás provokuje fotkami z výletov, naposledy bol na Machu Pichu.
Nedávno som išla na letisko pre spolužiačku zo strednej, Mišku. Ako sa vrátime ku mne „domov“, čakal ma tam niečo ako predčasný prvo-aprílový žartík. Najprv som mala celé dvere do izby polepené novinami, vyzeralo to, ako keď policajti zapečatia byt, kde sa vraždilo. Miška pozerala, čo sa to deje, a ja tiež. Tak sme sa zasmiali a spoločne sme „odpečatili“ moju izbu. Šok prišiel v tom momente, keď som zistila, že pri dverách to nezostalo a celú izbu mám oblepenú novinami. Posteľ vystlaná novinami, lampa zabalená v novinách, skrinky, obrázky, počítač, všetko zahalené novinami a na tanieriku vystrihnuté jahody (aj z toho si robia srandu, že stále jem iba jahody). Rada si robím žarty z niekoho, no ešte radšej mám, keď sa nejaká sranda spácha na mne (ale teraz to neberte ako výzvu).
Požiadavky, ktoré som vesmíru vymenovala boli tak na 90% splnené. Cena je výrazne pod 350€, izba je útulná a má aj okno. Z balkóna (na 13.poschodí!) vidím nádherný park, ktorý bol ešte donedávna gýčový svojimi rozkvitnutými ružovými stromami. Do školy síce nechodím pešo, ale páči sa mi, že nie som v ruchu mesta. A hlavne, mám super spolubývajúcich. Milujem našu spanglish, alebo ako spájame slovenské a španielske zvyky. Napr. jeden príklad z praxe - vymysleli sme nový drink – borovička s tinto de verano (také dievčenské červené vínko). Laura šokuje všetky moje slovenské návštevy, pretože už sa naučila počítať do 5 a vie pomenovať časti tela. Najväčšiu zábavu má zo slova prsia, čo podľa nej vymysleli muži. Pre ilustráciu, povedzte si „bez pŕŕŕŕŕŕs“. No bavíme sa na tom stále.
Niekto si môže povedať, že vesmír (inak ozaj, vesmír si pokojne zameňte, pokojne to môže byť boh, guru, nadpozemská energia či mesačný prášok) ale nesplnil tú moju požiadavku chodiť pešo či iné drobnôstky. Áno, nesplnil. Možno pre to, že som po tom až tak netúžila. Zato presne vycítil, ako sa chcem v madridskom domove cítiť, to tých 10% vynahradí, nie?
Nechápem stále, ako tieto vesmírne veci fungujú, a vlastne ani nemusím. Budem vesmíru písať aj naďalej, lebo vidím, že tie moje listy číta.
Prečítajte si aj Všetko najlepšie, mami!
