Doma mi to krásne rozvoniava po vanilke a škorici. Pečiem, upratujem, zdobím. Svetielka blikajú, vianočné piesne vyhrávajú. Aj keď obchody praskajú vo švíkoch, odvšadiaľ cítiť predvianočný zhon, mám rada toto obdobie. Hoci som unavenejšia, teším sa. Neviem či to pociťujem iba ja, ľudia mi prídu akísi dobrosrdečnejší, milší. Viac sa usmievajú. Prajú si všetko dobré, sú omnoho ohľaduplnejší.
Prednedávnom som pozerala film. Mladej žene ostávalo posledných 24 hodín života. Lekár sa jej pýtal, aké má posledné želanie. Zamyslela som sa, čo by som si priala asi tak ja. Určite by to nebol nový účes, žiadna dobrá večera. S istotou viem, že by som obvolala celú rodinu, priateľov. Moje „srdcovky“. Ľudí, ktorí pre mňa znamenajú tak veľa, majú trvalú stopu v mojom živote. Poďakovala by som im, ospravedlnila, rozlúčila sa. Povedala im posledný krát, že ich mám veľmi rada. Aby som mohla odísť s tým úžasným pocitom pokoja.
Mladá žena zavolala svojim rodičom, s ktorými sa roky nerozprávala. Plakali, smiali sa, dlhé hodiny rozprávali. Všetko ostalo dopovedané. Odišla tichučko v spánku, s úsmevom na tvári.
Prečítajte si
(2)(3).jpg)
Pred nami sú najkrajšie sviatky roka. Kupujeme darčeky, krásne ich balíme, vypisujeme kartičky. Môže sa však stať, že darček už nepoteší, lebo stolička pri stole ostane náhle prázdna. Ostaneme smutní, zaskočení.
Obdarovávať sa môžeme aj iné dni, nielen v tie sviatočné. Nemusia to byť dary drahé, ale také obyčajné, no pritom vzácne. Dary počúvania, úsmevu, pozornosti, vďačnosti a lásky. Prosté vyznanie niekomu, koho máme radi, na kom nám záleží. Som šťastná – šťastný, že ťa mám. Ďakujem, že si.
Zaželajme si teda šťastné a veselé, plné lásky, porozumenia a pokoja. A darujme si aspoň jeden dobrý skutok. Nezištne, od srdca.
