|
Začiatok prázdnin vždy chutil ako polárkový sneh. Mama s otcom nám za vysvedčenie nekupovali hračky, ani nám nedávali peniaze. Namiesto toho sme si všetci spolu po lyžičkách vychutnávali zmrzlinu a slobodu. Každým hltom sme už v duchu vítali rána bez budíka a večery bez večierky. Tešili sme sa na bicyklové výlety u babičky, ktoré sa končili v susednej dedine pri potoku vhodnom na kúpanie. To znamenalo, že bol dostatočne široký aj hlboký, aby sme sa v ňom mohli čvachtať, až kým nám nezmodreli pery, a nie to, že by hygienici odsúhlasili, že voda je vhodná na kúpanie. Vtedy sa o to nikto nestaral. Ani rodičia, ani deti, a možno ani hygienici.
Bežne sme obedovali čerešne a večerali chlieb s domácou masťou a paprikou, ktorú nás dedko predtým poslal odtrhnúť do záhrady. S presnou inštruktážou, kde rastú štipľavé a kde tie, ktoré neštípu. Aj tak štípali vždy všetky a babička musela „žily“ starostlivo vyrezávať. Inak sme pišťali, liali do seba vodu, jedli suchý chlieb, dokonca sme si šúchali jazyk rukou, len aby prestal štípať. Niet nad rodinné recepty na letné neduhy. Áno, štípance od ôs nám potierali cibuľou. Homeopatiká ani chladivé antihistamínové gély na štípance neboli. Alebo možno aj boli, len naše matky nám túto skutočnosť zatajili. Veď cibuľa bola doma vždy a navyše bola lacná.
Prečítajte si
Dnes mi začiatok prázdnin chutí ako pizza. Svojim deckám som za vysvedčenie nikdy nekupovala hračky a nedostávajú ani peniaze. V posledný deň školského roka vždy objednám domov pizzu. Jeme ju často na záhrade, aby aj kocúr a pes boli súčasťou osláv letnej slobody. Teším sa, že dva mesiace nemusím dcéry ťahať ráno z postele a večer ich krikom zaháňať k spánku. Nemusím vymýšľať, čo zase kúpiť na desiatu, aby to v taške nevytieklo, nerozpľasklo sa, aby sa to dalo jesť aj po ceste na výchovný koncert či počas športového dňa. Nemusím premýšľať, kde o desiatej večer zoženiem papier do tlačiarne, ktorý sa zásadne minie vtedy, keď niekto zo školopovinných zistí, že ešte treba vytlačiť projekt, lebo ráno sa už odovzdáva. Nemusím z práce utekať na rodičovské združenie, ktoré sa vždy začína skôr, ako sa mi končí pracovná doba. Nemusím vo vlastnom byte chodiť po špičkách, lebo v obývačke práve prebieha doučko z matiky...
Už dávno som zistila, že odkedy decká začali chodiť do školy, teším sa na prázdniny vždy viac, ako ony. V deň vysvedčenia si k pizzi nalejem pohár vínka a spolu s hviezdami nad hlavou si v horúci letný deň pripijem na rodičovskú prázdninovú slobodu. A tiež na inštruktorov letných táborov a milujúce babičky. Nech to do septembra nejako vydržia.
