Na plat musia ženy robiť o tri mesiace dlhšie ako muži

BRATISLAVA. Ženy musia na rovnaký plat aký dostávajú muži pracovať takmer o tri mesiace dlhšie. Deň rovnosti v odmeňovaní tak tento rok pripadá na 22. marec. Princíp platovej rovnosti medzi mužmi a ženami je pritom zapísaný v Základnej zmluve o EÚ už od roku z roku 1957.   

Rodový rozdiel v hrubej mesačnej mzde dosiahol v minulom roku 22,33 percenta v neprospech žien. Rozdiel v hodinovom zárobku predstavoval minulý rok 17,8 percenta v prospech mužov.

Rozdiely sa znižujú, ale pomaly

„Za desať rokov rodové rozdiely poklesli, zvlášť od roku 2007, keď sme v rámci novelizácie Zákonníka práce doplnili paragraf, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu pre ženy i mužov. Stále je však rodový rozdiel v zárobkoch výrazný a v rámci Európskej únie patríme ku krajinám s jeho najvyššou hodnotou,“ povedala Oľga Pietruchová, riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Rozdiely v platoch medzi ženami a mužmi podľa ministerstva neexistujú bezprostredne po skončení školy, keď mladí ľudia s kariérou začínajú. Prejavovať sa začínajú medzi 25 a 35 rokom, teda v čase, keď idú ženy

Na materskú a začínajú sa starať o rodinu a deti. „Tie rozdiely sa už potom prejavujú takmer stále,“ dodáva Pietruchová.  

Rozlišujú hlavne podnikatelia

Rozdiel v platoch je vyšší v podnikateľskej sfére, kde činí 22,68 percenta, v nepodnikateľskej sfére je to 11,38 percenta. Je to dané aj tým, že v súkromnej sfére pracuje podstatne viac mužov (58 percent), kým vo verejnej a menej platenej sfére je až 71 percent žien.

Inšpektorát práce zistil za minulý rok 38 pripadov porušenie rovnakého odmeňovania, rok predtým uložil za rodovú diskrimináciu vrátane platovej 22 pokút v hodnote 50 600 eur.  

Rozdiely trvajú napriek tomu, že ženy dosahujú vyššie vzdelanie. Aj tak dostane  muž s vysokoškolským vzdelaním 11 eur na hodinu, kým žena s rovnakým vzdelaním 8 eur. „Ženy samotné sú pri vyjednávaniach o plate menej dravé a pýtajú si menej ako muži s nižším vzdelaním a menšími skúsenosťami,“ dodáva Pietruchová.

Ekonomická nerovnosť znamená podľa riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny Sylvie Porubänovej nerovnosť v iných oblastiach. „Ťažko môžeme hovoriť o snahách dosahovať rodovú rovnosť na Slovensku, pokiaľ nie je systémovým spôsobom dôstojne vyriešený tento problém.“
 

Prečítajte si aj Muži sa už pri pohovoroch cenia na viac

Ženy v meste