Je desať hodín a vstupujem do areálu najväčšej detskej nemocnice v strednej Európe. Kým cez školský rok Detská fakultná nemocnica s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave praská vo švíkoch, cez prázdniny si môžete z parkovacích miest vyberať a na chodbách sotva stretnete niekoho v bielom plášti. Rodičov s deťmi je tu cez prázdniny málo.
Na piatom poschodí sa na plné obrátky pracuje práve cez prázdniny.
V prenajatých priestoroch tu sídli špičkové pracovisko Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), oddelenie detskej kardiochirurgie. Práve v lete majú hlavnú sezónu. A to vďaka primárovi Matejovi Nosáľovi. Pod jeho vedením oddelenie už roky funguje podľa amerického systému – deti nepatria do nemocnice, ale do školy.
Primár Nosáľ.
O život bojuje sedem detí
Na oddelení sa pracuje vo veľkom. Rozbehnutého primára zastavia až vystrašení rodičia z Banskej Bystrice. „Bábätko je vo vážnom stave na operačnej sále, pre malý zákrok,“ upresňuje primár. Rodičom vysvetľuje, že srdiečko funguje dobre, ale s tým, že mu posúvali pľúcnicu viac doprava, tak ľavá strana robí problém. „Skúšajú sa tam teraz dostať a roztiahnuť to na 1,5 – 2 mm max, ak by to nefungovalo, tak tam dáme takú mriežku. To potom bude jediné riešenie,“ vysvetľuje rodičom.
"To sa po nejakých rokoch musí potom meniť?,“ pýta sa mamička so slzami v očiach. „Dá sa to roztiahnuť do 12 mm, problém je, že tie cievy sú vymenené a pľúcnica sedí vpredu na aorte. Skúsime to teraz najprv roztiahnuť a počkáme,“ upokojuje primár rodičov.
Na oddelení momentálne bojuje o život 7 malých detí. Vonku je 37 stupňov celzia, ale teplotný rozdiel na oddelení a vonku necítite. Klíma je aspoň na JIS-ke a operačke. „Našťastie. Ale občas aj tu vypadne. Potom je to veľký problém, hlavne keď máme tak plno ako dnes,“ hovorí Nosáľ.
Na jednotke intenzívnej starostlivosti sestra pripravuje posledný štvrtý „ostrov nádeje“ pre novorodenca, ktorého mladí rodičia čakajú na chodbe. JIS-ka je plná. Deti sú podľa pohlavia prikryté modrými alebo ružovými dekami.
„Najťažší pacient je teraz novorodenec s jednokomorovým srdiečkom. Komplexne sme mu ho rekonštruovali. Chlapček mal ťažší pooperačný priebeh s horšou funkciou pľúc. Konečne sme ho postupne odpojili od kyslíka,“ skláňa sa primár nad novorodencom, ktorý má srdiečko veľké ako vajíčko.
Nikto z čakačky
Na oddelení leží 7 detí, ale ani jedno z čakačky, ktoré mali operáciu absolvovať počas prázdnin, aby mohli v septembri ísť do školy. Momentálne na operáciu čaká asi 60 detí. Ich zákroky museli odložiť.
„Všetko tu máme novorodencov s urgentnými komplexnými chybami srdca. Jedno z nich má napríklad dieru v srdci, zúženie cievy. Ak by sme ho hneď po narodení neoperovali, vznikol by šokový stav. Je tesne po operácii, a bohužiaľ, dostalo infekciu, takže máme čo riešiť,“ hovorí Nosáľ. Pacienti z čakačky tak musia počkať. Leto je optimálne pre školákov, aby potom mali nerušený školský rok. „Ideme podľa amerického vzoru. Samozrejme, k deťom patria aj prázdniny, ale vďaka kvalite, ktorú tu poskytujeme, deti sa zotavujú veľmi rýchlo. Cez prázdniny je to jednoduchšie aj pre rodičov, keďže mesiac po operácii nemá ísť dieťa do kolektívu. Leto je na to ideálne. Chrípkové obdobie je pre takéto deti nebezpečné. Snáď sa na operáciu toto leto dostanú aj deti z čakačky,“ verí primár.
Zložité dovolenky
Posledné dva mesiace nemohol primár pre urgentné prípady zavolať z čakačky nikoho, čo rodičov znervózňuje. Napriek tomu, že na tomto oddelení pracujú vo vysokom tempe, priestory roztiahnuť nevedia. Priestorové a hygienické možnosti nie sú podľa primára pre takéto deti dobré, keďže ich ohrozujú infekcie. Hlavne na pooperačných izbách, kde sú podstatne bližšie pri sebe. Chýba aj laminátné prúdenie s aktívnym odsávaním pre prevenciu infekcií.
„Takže tieto komplikácie sú dané aj prostredím, v ktorom musíme fungovať,“ smutne dodáva primár.
Okrem operácií je v lete zložité skoordinovať aj dovolenky členov malého špeciálneho tímu. Dovolenky primár prideľuje tak, aby sa na ňu dostal každý. Prednosť majú tí, ktorí majú malé deti.
„Ja osobne mám málokedy dovolenku podľa zákonníka práce. Teda aspoň dva týždne vkuse, to si ani nepamätám v lete. Tohto roku je to obrovský problém, lebo nám odišli dvaja chirurgovi. Jeden prestúpil na iný odbor a druhý odišiel do zahraničia. Ostali sme tu traja. Je to náročné, ale nastupujú konečne noví,“ s úľavou hovorí primár, hoci vie, že ďalšieho detského kardiochirurga bude musieť s kolegami vychovávať ešte roky, kým bude môcť deti operovať samostatne. Mnohí to nezvládnu aj pre veľké psychické napätie. Veď operujú detské srdiečka vo veľkosti vajíčka.
Traja detskí kardiochirurgovia
Z tých, čo v detskom kardiocentre ostali, je aj MUDr. Pavel Valentík. Na oddelení pracuje od roku 2002. Prvý rok ho ešte „zaúčal“ bývalý primár Viktor Hraška, ktorý odišiel do nemeckého Hamburgu.
„Môj tréning v detskej chirurgii sa začal ešte v roku 1996 u prof. Jaroslava Simana. Detská kardiochirurgia sa však rýchlo stala mojou srdcovkou. Je špeciálna v rôznorodosti vrodených chýb, ich komplexnosti a nespočetného množstva terapeutických prístupov. Navyše cenia sa aj psychické vlastnosti, odolnosť, rozvaha a cit pre detail. Bez manuálnej zručnosti a jemnocitu sa srdiečka 2-3kg novorodencov nedajú operovať. Dokonca operujeme prematurnikov vážiacich okolo 500gr.,“ hovorí.
Momentálne máme na Slovensku iba troch detských kardiochirurgov, ktorí môžu deti samostatne operovať.
„Traja detskí kardiochirurgovia na súčasnú operatívu na Slovensku sú málo. Nedostatok sa snažíme kompenzovať vysokou individuálnou obetavosťou, lojalitou a nasadením. Psychická aj fyzická záťaž sa po odchode kolegov zvýšila a dlhodobo je takýto model nevyhovujúci. Problematické je už aj čerpanie dovolenky. Zvýšil sa aj počet pohotovostných služieb, čo si musia odtrpieť aj naše rodiny. Napriek tomu, že od nasledujúceho mesiaca by k nám mali nastúpiť dvaja noví kolegovia, čerstvý absolvent lekárskej fakulty, ešte potrvá, kým sa stanú plnohodnotnými členmi tímu.“ upresnil Pavel Valentík.
„Ak by sme my, čo teraz operujeme odišli, chvíľu by na Slovensku detská kardiochirurgia nefungovala. Hlavne urgentné prípady.“ priznáva primár Nosáľ.
Kritická situácia
Pýtame sa preto, či by to znamenalo, že by u nás deti umierali. „Nemôžem priamo povedať, že áno, ale určite by to vyvolalo kritickú situáciu,“ reagoval primár Nosáľ, ktorý momentálnu situáciu pre dovolenky nepovažuje za tragickú, keďže ich je málo už dlhšie. On sám bude dovolenkovať iba týždeň, aj to na Slovensku a so zapnutým mobilom. Pripravený je aj na konzultácie priamo cez telefón.
„Idem s rodinou do Vysokých Tatier. Žiadne more a vypnutý mobil. Ak prijmeme bábätko, ktoré treba urgentne operovať, vrátim sa do nemocnice. Tak ako inokedy. Ak sa niekto nedovolá, jedine, ak tam nebol signál,“ hovorí.
Posledná zložitá operácia novorodenca trvala kardiochirurgom od 8,30 do 23,00 hod. Napriek tomu, že pôrodnosť na Slovensku kolíše, detskí kardiochirurgovia ročne operujú od 208 do 350 prípadov srdcových porúch. Niektoré chyby sa objavujú v cykloch, iné raz či dvakrát do roka. Aj preto detskí kardiochirurgovia komunikujú s kolegami po celom svete. Naši najčastejšie s Nemeckom, Veľkou Britániou, Holandskom, či strediskom detskej kardiochirurgie vo Filadelfii v USA.
A volajú aj našim do Bratislavy. Napríklad pre prvú goratexovú techniku rekonštrukcie aortálnej chlopne, ktorú primár Nosáľ robí ako jediný na svete. Prvenstvo nám patrí aj v technike 3D „chybných srdiečok“ z tlačiarní, ktoré mladým medikom financuje Matej Nosáľ cez nadáciu oddelenia Šťastné srdcia.
Počas rozhovoru primárovi niekoľkokrát zazvonil mobil. Aj o operácii bábätka vystrašených rodičov z Banskej Bystrice. „Tak, nepodarilo sa nám to, budeme musieť dať bábätku mriežku,“ informuje primár rodičov a vysvetľuje im všetky ďalšie podrobnosti. Ďalší prípad, pre ktorý sa na rad školáci nedostanú.
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
