|
Často sa v rôznych článkoch a blogoch rozoberajú témy mužsko-ženských vzťahov a takmer vždy vyvstane téma delenia si prác a povinností. Ženy toho často robia viac, okrem svojho zamestnania a veľkej časti výchovy detí majú aj množstvo neviditeľnej práce. Vozia deti na krúžky, objednávajú ich k doktorovi, zubárovi, absolvujú s nimi všetky tieto návštevy. Keď je dieťa hospitalizované, tak v 90 percentách je s ním v nemocnici matka. Ženy majú siahodlhé zoznamy povinností, starajú sa o nákupy pre celú rodinu, oblečenie pre deti, obuv, darčeky pre svokru aj bratranca z tretieho kolena. Či chceme alebo nie, máme toho naloženého celkom dosť.
Súvisí to s historickým faktom, že mnohé ženy mali množstvo povinností v domácnosti alebo okolo detí, pretože nechodili do práce. Ich prácou bola rodina a domácnosť. Dnes je situácia iná, lebo väčšina žien do práce chodí, nemá skrátený úväzok a zároveň má druhý úväzok doma. No muži pomáhajú oveľa viac ako v minulosti. Viac sa podieľajú na chode domácnosti, viac vedia o povinnostiach detí, jednoducho… trošku sa to posunulo. ALE!
Mnohé ženy si uvedomujú, že pomoc mužov v starostlivosti o deti a domácnosť je značne obmedzená. Muži veľmi často urobia LEN to, o čo ich žiadame. Urobia PRESNE to a ani o milimeter viac. Písali sme stĺpček o komikse, kde žena požiadala muža, aby vyložil z umývačky riadu fľašku pre dieťa a muž to urobil. Vyložiť celú umývačku mu už nenapadlo. “No ale muži tak fungujú! Im musíte zadávať presné inštrukcie! Muž nevyloží umývačku, keď nedostal pokyn,” ozýva sa v internetových diskusiách. Ženy inými slovami tvrdia, že muži sú vlastne akési naprogramované bytosti bez vlastného úsudku, ktoré počúvajú iba na presné pokyny a nemajú schopnosť myslieť, uvažovať, predvídať, byť pozorný, dovtípiť sa. Naozaj to tak je? Mužovi naozaj nenapadne samému od seba povysávať, keď si všimne, že je to potrebné? Muž nevyloží plnú umývačku, nedokáže dať prať tmavé alebo biele prádlo? Mužov treba vychovávať? Pristupovať k nim ako k deťom s presnými pokynmi – “toto patrí séééém, tááák, dobre a toto seem, šikovný chlapček!”
Prečítajte si
Neverím tomu. Preto som sa opýtala mužov, ako to vlastne je. Mnohí z nich mi priznali, že jednotlivé veci dokážu úplne prirodzene rozpoznať. Nie sú poloretardovaní, aby si nedokázali domyslieť, že niečo by sa zišlo urobiť,….že treba pomôcť, bolo by to fajn…. Im sa proste iba nechce. Mnohí priznali, že urobia iba to minimum, čo im manželka prikáže. Ak dá presný pokyn, vykonajú ho. Preto, aby mali pokoj. Selektujú, robia len to nevyhnutné. Neinvolvujú sa do procesov. Nepribehnú a nepomáhajú bez toho, aby boli o to požiadaní. “Keď mi žena povie, choď nakúpiť, urobím to. Ale keďže nedala pokyn vylož nákup, tak to neurobím.” Prečo? Pýtam sa. “No na čo? Veď mi to nekázala! A takto mám viac času, ktorý môžem využiť pre seba,” priznáva jeden z mužov bez okolkov.
Mnohí muži naozaj majú čas na futbal aj na pivo s kamošmi. Pretože si ho urobia. Ako? Robia iba to nevyhnutné. A ich manželky to akceptovali. Mnohé moje kamarátky nemôžu ísť na kávu do mesta, kedy sa im zachce. Musia sa doma opýtať, či môžu. “V pondelky a stredy má florbal, v piatky má pivo s kamošmi. Možno v sobotu, ale musím sa doma opýtať.” Prípadne sa pozerá do zdieľaného rodinného kalendára. Na základe toho vie, kedy má manžel bowling, kedy golf a kedy poker.
Myslím si, že sme mužov veľmi podcenili. A oni to pekne otočili vo svoj prospech. V tom sú naozaj dobrí! Radi si zahrajú rybičku Dori, ktorá nevie udržať jednu myšlienku viac ako 30 sekúnd. Predstierajú amnéziu, tuleniu chorobu aj stratu svojprávnosti. Pretože odmenou je im drahocenný čas. Kým my ešte o polnoci vykladáme bielizeň z pračky, oni už spia sladkým spánkom po dobre odohranom futbalovom zápase. Mali by sme im viac dôverovať a pokojne im prenechať aj zložitejšie úlohy ako je vyloženie detskej fľašky. Keď otočíme ich hru vo svoj prospech, zrazu budeme mať v zdieľanom kalendári omnoho viac okienok pre seba.
