|
BERLÍN, BRATISLAVA. Dej sa začína rovnako ako v knihe A je tu zas. Chlapci, ktorí neďaleko hrajú futbal, si začudovane prezerajú zmäteného muža v nacistickej uniforme a pýtajú sa, kto je to. Ani jeden ho nespoznáva. Nájdu ho na mieste, pod ktorým bol kedysi bunker nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Na tom istom mieste spáchal Hitler a jeho manželka Eva Braunová 30. apríla 1945 samovraždu a vo filmovej satire A je tu zas, ktorá sa dnes dostáva do kín, sa na tom istom mieste po 70 rokoch preberá, aby zistil, aké je Nemecko dnes.
Neďaleko miesta, kde sa Hitler zabil a vo filme ožíva, je pamätník holokaustu ako spomienka na 6 miliónov židov, ktorí boli zavraždení počas vlády Adolfa Hitlera.
Hitler v Československu v roku 1938. Foto - wikipedia.org
Humor na Hitlera
Od jeho smrti už mnohí spisovatelia, herci či režiséri využili humor ako najlepšiu zbraň na muža, ktorý nastolil v Nemecku absolútnu diktatúru a vyvolal druhú svetovú vojnu. Tentoraz to bol režisér David Wnendt, ktorý sfilmoval knihu s rovnakým názvom Er ist wieder da (A je tu zas). Kniha Timura Vermesa bola v roku 2012 dvadsať týždňov na čele rebríčka bestsellerov. Predalo sa z nej 2,3 milióna exemplárov, preložili ju do 41 jazykov. Na Slovensku vyšla v preklade Michala Hvoreckého.
Dnes prichádza do kín jej sfilmovaná podoba, ktorá vyvolala rovnako búrlivú diskusiu ako kniha. Hitler sa vo filme rýchlo vracia k starým dobrým časom a aj v súčasnom Nemecku úspešne šíri nacistickú propagandu. Nielen pri stretnutiach s bežnými ľuďmi, ktorým „hovorí z duše“, či na demonštrácii krajne pravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD), ale využíva aj najnovšie médiá, pozvú ho do talkshow a jeho videá sú hitom na internete. Hitlera stvárnil herec Oliver Masucci, ktorý sa s dvoma kamerami a bodygardami skutočne prechádza po uliciach, debatuje alebo sa fotí s turistami pred Brandenburskou bránou. K satire tak pribúda aj dokument.
Foto - constantin film
Nemcov vodca potešil
Režisér Wnendt pre televíziu N24 pripustil, že Hitler v uliciach Nemcov nevystrašil. „Mnoho ľudí malo nefalšovanú radosť, že vidí Hitlera,“ povedal Wnendt. V rozhovore pre časopis Stern to musel vysvetľovať. „Táto dokumentárna cesta úplne zmenila môj názor na Nemecko. Je zlé, keď vidíte Hitlera len ako smiešnu figúrku alebo si s ním robíte selfies. Ale, čo považujem za horšie je, aký veľký záujem u ľudí vyvolal. Viem, že je v Nemecku veľa pravicových sympatizantov, ale je strašné, že je ťažké nájsť niekoho, kto má na Hitlera celkom opačný názor,“ povedal režisér, ktorý získal niekoľko filmových cien za absolventský snímok Bojovníčka (Kriegerin), o pravicovej scéne vo východnom Nemecku.
Od Veľkého Diktátora (1940) v podaní Charlieho Chaplina až po Pád tretej ríše (Untergang) s legendárnym Brunom Ganz je to ďalší pokus ukázať nacistického vodcu inak. „Aj Hitler bol človek a žiadne monštrum. Bez národa a ľudí, ktorí ho dobrovoľne volili, by taký vzostup nedosiahol,“ vysvetlil Wnendt.
Film sa končí scénou, kde Hitler kýva z otvoreného auta Berlínčanom. Ľudia ho zdravia, kývajú alebo zdvihnú ruku na nacistický pozdrav. Len jeden nahnevane ukazuje prostredník.
Mnohí nemeckí komentátori radia sa nad touto scénou zamyslieť v čase, keď Nemecko rieši utečeneckú krízu, útoky na ubytovne azylantov a na posledný protest protestného hnutia Pegida prišlo 9000 nahnevaných Nemcov.
Pamätník holokaustu v Berlíne. Foto - wikipedia.org
Prečítajte si aj Bývalé susedky zo Srebrenice sa učia odpúšťať
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
