Prekážajú mi komplimenty. Nie vždy, ale v práci. Keď sa ma na to ľudia pýtajú, vysvetlím im, že je to jednoducho nesprávna platforma. Komplimenty, flirt, to všetko podľa mňa patrí napríklad do baru. Problém je, že ľudia rôzne vnímajú hranicu medzi flirtom a obťažovaním. Áno, aj v bare.

Bola som včera v bare, do ktorého chodievam pravidelne už roky. Podnik v centre má záchody celkom vzadu a treba ísť cez parket. Za osem rokov, ktoré tam chodím, sa mi nepodarilo ani jeden jediný raz prejsť na záchod a späť bez toho, aby som mala aspoň päť anonymných rúk na zadku. Včerajšok nebol iný. Štyri ruky na zadku, dvaja sa snažili ísť vyššie.

Pred pár rokmi urobili Washingtonská univerzita a univerzita v Toronte štúdiu. Vyškolila 140 mladých ľudí, ktorí sledovali správanie sa v baroch a mali zapisovať každý incident akejkoľvek agresie. Zistili hneď niekoľko zaujímavých vecí – štvrtina incidentov mala sexuálny charakter a 90 percent obetí sexuálnej agresie boli ženy, ktoré obťažoval muž. Dve tretiny prípadov bolo fyzické dotýkanie sa žien bez ich súhlasu. Ďalších 17 percent sa tým len v slovách vyhrážalo a 9 percent obťažovalo obete slovne. Ak by ste si mysleli, že išlo najmä o opitých ľudí – tak nie. Štúdia sledovala aj level opitosti, a výskumníci zistili, že obchytkávanie žien bez ich súhlasu nemá koreláciu s pitím mužov. Má koreláciu s pitím žien – muži častejšie obťažovali ženy, ktoré mali vypité. Ľahšie obete.

 

Prečítajte si

Prestala som brať tabletky a už mesiace trpím

 

Raz to v našom domovskom podniku zašlo ďalej než zvyčajne. Muž asi okolo štyridsiatky nás obťažoval a napriek tomu, že sme mu obe povedali, že si neželáme, aby sa nás dotýkal a obťažoval nás, vrátil sa ešte trikrát. Zvýšila som hlas, vyhadzovač si to všimol a pána našťastie okamžite vyrazil. Z 258 incidentov v štúdii bol iba jeden jediný (!) agresor vyhodený z podniku. Slovenské bary a diskotéky by mali vysielať signály, že takéto správanie v ich podnikoch nemá miesto. Častejšie ako raz. Pretože ženské telo nie je verejný majetok.