|
Vzhliadam k silným a inšpiratívnym ženám. Uvedomila som si to, keď začala relácia RTVS Silná zostava, kde na témy zo spoločenského diania diskutovala pätica žien, odborníčok. Popri pozeraní som si v duchu hovorila, aj ja chcem byť takáto. Aj ja chce byť odborníčka, chcem mať v sebe múdrosť a šarm. Motivujú ma...
Podobný pocit som zažila včera, na diskusií Ženy v Československu a dnes, ktorá sa konala pri príležitosti 3. narodením portálu Ženy v meste. Diskutovali expremiérka Iveta Radičová, autorka projektu Elegantní Česko Pavlína Kvapilová a bývala šéfka protokolu NR SR Katka Diková Strýčková. Debatu viedla Miriam Zsilleová, zakladateľka a šéfredaktorka Žien v meste.
Všetko silné a inšpiratívne ženy, ktoré životnými a kariérnymi príbehmi zasievajú zdravé semienka do spoločnosti. S obdivom som počúvala ich názory, ktoré v mnohých prípadoch vo mne rezonovali. A hoci téma bola primárne o postavení žien za posledných 100 rokov, rečníčky načreli do niekoľkých oblastí. Úloha matky, zlaďovanie práce s rodinou, kvóty pre političky, sklenený strop, ale aj súčasná informačná revolúcia, ktorá mení realitu a spôsob života v rodinách. Všetko podnetné témy, ktoré si zaslúžia samostatný priestor na diskutovanie. O to ťažšie sa mi dnes píše stĺpček, pretože myšlienok mám v hlave niekoľko. Jedna, od Ivety Radičovej vo mne rezonuje celú noc: „Obdobie komunizmu pre nás prinieslo povinnosť dvojpríjmového modelu rodiny. A tá vyústila v tézu zlaďovania práce s rodinou, čo vyústilo k pomýlenému riešeniu. Seba oslobodzujem tým, že zotročujem partnera. To je to najhoršie riešenie, ktoré v živote môžete urobiť. Oslobodenie cestou zotročenia nie je skutočnou slobodou.“ Jej interpretáciu ponechám na vás, ale myslím, že ja o nej ešte chvíľu premýšľať budem.
Okrem rečníčok odzneli názory žien z hľadiska. Bariéra „tu sedia rečníčky a tú počúvajú diváčky“ pre mňa zmizla a uvedomila som si, že aj napriek kratšiemu vstupu, sú to ženy s rovnako inšpiratívnymi príbehmi a postrehmi. Spomenuli neprajnosť žien medzi sebou, nízke sebavedomie, ktoré vedie k spochybňovaniu a pocit, že ak to neviem na 100 percent, neviem to dostatočne dobre. Mnohé z tých žien sa zaradili do kategórie 40 plus. Ako predstaviteľka generácie 20 plus som ich pozorne počúvala aj spolu s mojou spolubývajúcou Dankou. Občas sme na seba pozreli so zmraštenými čelami. Opisované situácie sme totiž poznali len z počutia, nezažili sme ich. V taxíku sa potom rozprávame, že sme sa priamo nestretli s tou ženskou neprajnosťou. Práve naopak, keď sa jednej z nás niečo podarí, doma vytešené tancujeme a pochválime sa.
Myslím si, že táto, možno pre niekoho zanedbateľná zmena, je práve o tom, že počúvame, čítame a stretávame sa s inšpiratívnymi ženami. Že to naše mamy, babky, tety, premiérky, manažérky pomalými krôčikmi menia. Aj preto som šťastná, že žijem v slobodnej krajine, kde s láskou vzhliadam k úspešným ženám. Práve diskusie, ako tá včerajšia, potrebujeme ako soľ. Ďakujem vám, že svojimi príbehmi motivujete nás, mladé ženy, aby sme si verili, poznali svoju hodnotu a spoločne s mužmi ozdravovali spoločnosť. Za seba môžem sľúbiť, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som svojim príbehom, kariérnym či životným, motivovala budúce generácie dievčat.
