|
Viem, že som si minulý rok priala, aby moje deti boli viac samostatné a sem-tam si nachystali niečo jesť aj bez mojej asistencie. Vďaka, že si to zariadil. Ale mohol by si teraz zabezpečiť ešte aj to, aby pri robení palaciniek nezafŕkali celý sporák od cesta aj masti, nepopálili si paprče a spadnuté kusy stihli zo zeme pozbierať skôr ako pes, ktorý z toho neskutočne grcia?
Druhá moja prosbička sa týka oblečenia. Neľakaj sa, nechcem ťa v tieto dni poslať do nákupného centra. Včera som tam bola namiesto teba a toľko prázdnych pohľadov som už dávno nevidela. Naposledy snáď v stupídnom seriáliku môjho muža, kde mestom pochodujú živé mŕtvoly...
No ale späť k môjmu darčeku - teda k tomu oblečeniu. Mohol by si mi, prosím ťa, priniesť pod stromček zámok na skriňu s kódovaním? Odkedy totiž moje deti vyrástli, akosi často sa mi v nej hrabú. Viem, že som im dovolila občas si niečo požičať, ale nejako som nerátala s tým, že to budú robiť aj keď nebudem doma, alebo kým budem ráno spať. Takže keď naposledy išli do školy na nultú hodinu a ja som ešte spala, následne mi v mrazivom dni zostala doma len čiapka s noštekom a uškami medvedíka koaly a rukavice s chvostíkom lasice. Že som v tom vyzerala ako susedin pes Roky, kríženec pitbula s Jackom Russellom (ktorého dedko bol zaručene jazvečík), no dobre. Ale to, že som práve v ten deň musela stretnúť v meste svoju prvú lásku, si si vážne mohol odpustiť. Hoci fakt, že on prišiel s dvadsaťkilovou nadváhou, trošku vyrovnáva skóre, nabudúce to už aj tak nerob.
Musím sa priznať, že už sa strašne teším na tú tvoju birthday party. Už aby tu bola! Lebo ak moje deti zožerú a vynosia z domu (nech žijú všetky vianočné večierky!) aj tretiu várku medovníkov, už viac nepečiem!
Trošku ma ale škrie, že ešte nemám darček pre teba. Ty počuj, nemohol by si si nadeliť svetový mier? Ja ti k nemu rada prispejem - veď ani deti nefackujem, a tvoj tatko vie, že by si neraz zaslúžili!
A nech nie som sebecká, ešte by som ťa rada poprosila o drobný darček pre všetkých našich milovaných politikov. Zabaľ im, prosím, kúsok z problémov normálnych ľudí. Len trošičku, vieš, tak na pár dní (viac by nezvládli, to mi ver). Skrátka len tak, aby sa z tých problémov úplne nezmyšili, ale napríklad, aby si vedeli predstaviť, aké to je, keď ti nezoberú trojročné decko do štátnej škôlky a ty zistíš, že keď ho dáš do súkromnej, z výplaty ti zostane už len na električenku, aby si mohol s vyplazeným jazykom pendlovať medzi tou škôlkou a robotou.
Do balíčka pre politikov vlož aj nejaký ten súdny spor - vieš, aby ich trošku v ritke zaštípalo, že sa 10 rokov nedokážu na súde dovolať svojho práva a obvinený sa im rehoce do ksichtu. Veď to je prča, no nie? A, prosím ťa, prestaň sa tváriť takto kyslo, z tejto škodoradostnosti sa rada vyspovedám...
Milý Ježiško, keďže som duša skromná, nakoniec ti želám už len krásny zvyšok adventu.
P.S: Pozdrav svoju maminu a nech sa neuštve pri všetkých vianočných nákupoch, pečení, upratovaní a ďalších prípravách. Odkáž jej, nech sa šetrí, lebo veď keď pánboh dá a my dožijeme, ako vravievala moja babička, najkrajšie Vianoce pre celú rodinu bude treba nachystať aj o rok.
Prečítajte si aj Ty kokos, to je sila!
