|
Mám rada všetko, čo má písmenká. Mám rada slová, slovíčka, slovíčkarenie, vety, súvetia, slovné hračky. Veď slová ma živia. Slová majú schopnosť meniť náš život. Majú schopnosť hladiť, aj zradiť. Dokážu zničiť aj obnoviť. Každý vieme, aké účinné je povedať v pravú chvíľu tie správne slová. Alebo nepovedať. Vedieť mlčať, keď vám slová víria v hlave a neviete nájsť tie pravé. Slová vedia písať poéziu aj prózu. Vedia rozprávať príbehy. Dokážete nimi veľa vecí zmeniť. Slová vedia zachrániť život, ale vedia ho aj zruinovať.
Vieme, čo pre nás znamená prvé slovo nášho dieťaťa a že si ho navždy pamätáme. Navždy si pamätáme aj slovo milovaného človeka, ktorý nám zomrie v náručí. Pamätáme si zásadné slová našich životov. Naše dôležité áno, aj dôležité nie. Posledné slová, ktoré nám povedal niekto, keď od nás odchádzal a zavrel za sebou prudko dvere. Tie ostávajú navždy vytetované v našej hlave.
Existuje však skupina slov, ktoré nazývam milované slová. Slová, ktoré pre nikoho iného na svete nemajú špeciálny význam, len pre vás. Môže to byť slovo, ktoré používala vaša starká a nikto už dnes nevie, čo znamená. Len vy. Slovo, ktoré ste si vytvorili s najlepšou kamoškou, znamenalo pre vás akési tajné heslo, alebo šifru a otváralo dvere do vášho osobného sveta. Sú to slová často nespisovné, neexistujúce, smiešne, divné. Slovné spojenia, ktoré, keď poviete, opravia vás. Slová, o ktorých iní tvrdia, že neexistujú. Ale vy trváte na svojom, lebo viete svoje. Sú to slová, ktoré sa nachádzajú len v osobných slovníkoch vašej mysli, pripravené okamžite vyskočiť a priniesť vám silnú emóciu.
Pre mňa je takým slovom napríklad slovo punčošky. Používala ho moja babička, keď mi v detstve pripravovala na kôpku oblečenie. Vždy zobrala bavlnené punčošky a zohriala ich na radiátore. Strčila do nich ruku a roztiahla spodky, aby ma netlačili na nôžke. Podala mi ich so slovami, tu máš, obleč si punčošky, kým sú ešte teplé. Takže pre mňa to nikdy nebudú pančuchy, pančucháče ani pančuchové nohavice ale punčošky! To slovo ma hreje v duši, aj na nohách.
Takýchto slov má každý v sebe desiatky. Patria k našej genetickej výbave, dostávame ich do vienka ako rodinné dedičstvo. Rodiny si totiž formujú svoje vlastné jazykové mutácie, zrozumiteľné len pre nich. Je to niečo, čo vás zbližuje, aj keď vás okolnosti rozdelia. Viete, že niekde tam, vo veľkom svete, niekde tam, kde ten človek práve je, hovorí to “vaše” slovo.
PS: Tieto slová by vám rozhodne mali uznať v Scrabble!
Prečítajte si aj Nezatvárať za sebou dvere
