|
Predstavte si, že ste na Azúrovom pobreží a pri mori nenájdete žiadnu kaviareň. Ani hotel, ani reštiku, hoci aj stánok s občerstvením. Nepredstaviteľné, však? Alebo niekde na Jadranskom pobreží, či inom atraktívnom mieste, trebárs v blízkosti rieky, jazera či hôr. Aj mne sa to zdalo nemožné. A predsa!
Navštívila som Štúrovo, ktoré má lokalitu na krásnom modrom Dunaji. A ako bonus má aj výhľad na famóznu baziliku v Ostrihome na maďarskej strane. Fakt, impozantnú, ktorá vyčnieva a upútava tak, že neviete otočiť hlavu. Pohľad na druhú stranu Dunaja poteší oči aj v noci, keďže je pekne osvetlená. Je to ideálne miesto na posedenie, bývanie, užívanie krás prírody či architektúry. Taká výstavná skriňa. Ale po slovenskej strane Dunaja ako keby tento poklad ignorovali. Tu má výhľad na Dunaj a baziliku parkovisko. Áno, parkovisko. Pri parkovisku dve pohostinstvá, ktoré však veľmi pohľad na baziliku ani rieku neponúkajú – sú otočené tak, že sa musíte vykloniť, aby ste videli, to čo je tu najkrajšie. Zato v plnej kráse vidíte prichádzajúce autá! Je pravda, že pozdĺž rieky v Štúrove je promenáda a malá kaviarnička na lodi. Po promenáde sa dá prechádzať, sadnúť si na múriku, odfotiť sa.
Paráda! No, ale... Zíva to tu prázdnotou. Keby to tak bolo v Poľsku, tak pri promenáde sú stánky s občerstvením a pamiatkami. Určite viacerí poznáte podnikavého poľského ducha, takže si viete predstaviť, ako by to tu fičalo: vyprážaná ryba, hneď vedľa wafle s ovocím alebo s džemom, trubičky plnené šľahačkou, cukrová vata, mäso z grilu, uteráky s nápisom Štúrovo alebo Ostrihom, bublifuky, lopty, kotvy a mnoho ďalších.
No ale sme v Štúrove, kde sú na exkluzívnom mieste, pozdĺž Dunaja parkovisko, garáže, hasičská stanica a dopravný úrad. Škoda, lebo dalo by sa inak. Dalo by sa ešte miesto, ktoré láka turistov zatraktívniť, keďže má v ponuke aj termálne bazény a príjemnú pešiu zónu. Ocenila som aj sochu poľského kráľa Jana III. Sobieského, ktorý tu v 17. storočí dobil turecké vojska a zachránil tak Európu.
Večer ma čakalo milé prekvapenie - letné kino na pešej zóne.
Som optimistka a pevne verím, že sa to bude zlepšovať. Veď ani Varšava, ani Bratislava neboli na tom dlhé roky o mnoho lepšie. Áno, hlavné mesto Slovenska malo svoju kaviareň na Moste SNP, pár kaviarničiek na lodiach, ale pamätám si aj na priestor pri Dunaji, ktorý bol dlhé roky skládkou. Dnes je na tom mieste obchodné centrum Eurovea s kaviarňami, letným posedením na tráve, hotelom a podobne. Až zahraniční investori museli odhaliť krásu tohto miesta. „Nabonzujem“ tiež na Varšavu, lebo aj tam, pri Starom Meste, takmer žiadna kaviareň neponúka výhľad na rieku. Pozdĺž Visly je rýchlocesta – socialistický projekt. A len pred niekoľkými rokmi začali na druhej strane rieky s verejnou plážou s pohostinstvami.
A stačí tak málo. Proste otočiť, zveľadiť, odhaliť.
To sme pred rokmi urobili aj my s manželom, keď sme kupovali starý dom pri Bratislave. V ňom bolo totiž najkrajšie miesto pre auto. My sme zmenili dispozíciu domu a tam, kde bola garáž máme teraz obývačku s výhľadom do záhrady. Keby sme tu ešte mali more alebo Dunaj (o bazilike už ani nehovorím) tak sme v raji! Sme prehnaní estéti? Veď postaviť sa chrbtom k pokladom je barbarstvo. Ako keby si výherca miliónov svoju výhru nevyzdvihol.
Prečítajte si aj O čo ide s tými Pokémonmi?
