BRATISLAVA. Dana Sýkorova začala podnikať počas materskej dovolenky, má svoj internetový obchod s topánkami pre deti. Jana Osuská sa po dvoch pôrodoch vrátila do práce skoro. Rozhodli financie a riziko, že stratí pozíciu riaditeľky firmy. Podľa štatistík matiek, ktoré pracujú popri malých deťoch veľa nenájdete. Len niečo vyše desatina žien na materskej a rodičovskej dovolenke u nás pracuje alebo podniká. Ukázali to údaje Inštitútu finančnej politiky.


Ženy pracujúce na materskej alebo rodičovskej dovolenke
(zamestnankyne a podnikateľky spolu)


Poznámka: Ide o odhad z výberového zisťovania pracovných síl a preto miera spoľahlivosti výsledkov je obmedzená veľkosťou vzorky.

Zdroj: VZPS(ŠÚSR), IFP


Online podnikanie

„Pre spestrenie materskej som sa rozhodla aj preto, že sa mi rodičovská pomaly chýli ku koncu a ja by som sa rada venovala niečomu zmysluplnému, čo ma baví,“ hovorí Dana Sýkorová z Bernolákova o svojom internetovom obchode s barefoot topánkami pre deti Nanozky.sk.

Jej syn Luki má 2,5 roka a práve cez neho sa k bosému obúvaniu sa dostala, keď preňho hľadala vhodné topánky. „Po dvoch rokoch som si povedala, že keď tomu venujem toľko času, že by som to mohla povýšiť na biznis,“ hovorí. Zatiaľ je to podľa nej na hrane a o ziskoch sa zatiaľ nedá hovoriť.

O syna a domácnosť sa stará sama, raz týždenne jej príde vypomôcť babka. Oporu má aj v manželovi, ktorý ju s nápadom na vlastné podnikanie podporil. „Pracovné maily riešim, keď malý spí, ale väčšinou v noci, takže sa pred polnocou dostanem do postele len zriedka,“ hovorí.

Poradenstvo a veci okolo e-shopu rieši neraz za pochodu. Denne jej práca zaberie štyri až päť hodín. „Našťastie, komunikujem s mamičkami, ktoré pre to majú pochopenie,“ dodáva.


Ženy podnikajúce na materskej alebo rodičovskej dovolenke



Poznámka: Ide o odhad z výberového zisťovania pracovných síl a preto miera spoľahlivosti výsledkov je obmedzená veľkosťou vzorky.

Zdroj: VZPS (ŠÚSR), IFP



Bábätko v kancelárii

Janka Osuská sa do práce vrátila skoro, po druhom dieťati už po desiatich dňoch. „Ja som si u seba nevedela predstaviť, že by som tak dlho vôbec nepracovala,“ hovorí riaditeľka spoločnosti Edukafarm. Má dve deti – deväťročného syna Martinka a štvorročnú dcérku Sárku. Pri synovi sa vrátila do práce po ôsmych mesiacoch na materskej dovolenke. Rozhodli aj financie, keďže si s manželom zobrali úver na bývanie. Pracovať však chcela aj sama – nedokázala by totiž byť doma tri roky a vôbec nepracovať. Syn išiel do jasličiek – najprv na pol dňa, keď mal 15 mesiacov tak na celý deň.

„Pri dcérke išlo už aj o moju pozíciu riaditeľky vo firme, takže odísť na  tri roky ani nebolo možné,“ hovorí. Do práce sa vrátila po 10 dňoch. „Mala som na to prispôsobenú aj kanceláriu a mohla tam byť so mnou,“ vysvetľuje. Po roku išla dcérka do jasličiek.

Ťažšie to bolo podľa nej prvýkrát. Doma bola osem mesiacov a bolo treba prispôsobiť režim dňa návratu do práce a tiež musela dochádzať autobusom aj so synom, keďže ešte nemali dve autá. „Bolo mi aj veľmi ľúto, keď som ho musela ráno nechať v jasličkách,“ hovorí. Priznáva, že si po ich odvedení do jasličiek zvykla aj poplakať. Zlepšilo sa to, keď videla, že to deti berú oveľa lepšie ako ona.

„Určite by som ten návrat nezvládla bez podpory zamestnávateľa, ktorý mi vyšiel v ústrety, čo sa týka pracovných hodín,“ hovorí. Pomohol aj manžel, s ktorým si rozdelili všetky povinnosti okolo domácnosti.

Výhody skoršieho nástupu do práce vidí hlavne vo svojej spokojnosti. „Nebola som frustrovaná, že som zavretá doma, alebo že sa celý čas točím len okolo dieťaťa a jedinou témou  rozhovorov sú len plienky,“ hovorí. Po práci sa venovala už len deťom a užívala si ich. Aj keď priznáva, že venovať sa im bez oddychu bolo náročné.

Návrat do práce odľahčil aj rodinný rozpočet a tak mohli viac cestovať.

O návrate do práce u nej rozhodlo aj to, že deti boli zdravé, neboli chorľavé a tak sa dala zladiť práca a starostlivosť o ne – hlavne pri dcérke.

„Myslí si, že pre ženu je lepšie, ak z pracovného tempa úplne nevypadne. Ak sa mamička rozhodne zostať doma aj viac rokov, dôležité je, aby sa venovala aj sama seba, prípadne sa ďalej vzdelávala,“ hovorí. Pri návrate do práce to potom bude mať určite ľahšie, dodáva.


Matka má byť doma – alebo aj nie

Takýchto príbehov je málo – len niečo vyše desatina žien na materskej a rodičovskej dovolenke u nás pracuje alebo podniká. Ukázali to údaje Inštitútu finančnej politiky. Počet pracujúcich žien sa síce od roku 2006 mierne zvyšuje, no v porovnaní s inými krajinami Únie stále zaostávame.

Z domu popri starostlivosti o dieťa do šesť rokov pracuje priemerne v krajinách Únie okolo 15 percent. Najviac ich je v Dánsku a Švédsku - asi tretina, najmenej na Cypre a v Lotyšsku - okolo päť percent. Na čiastočný úväzok pracuje popri dieťati priemerne v Únii asi tretina žien. Podľa Eurostatu ich je najviac v Holandsku - až takmer 80 percent, najmenej v Bulharsku a na Slovensku len desatina žien.

Najväčšie rozdiely sú medzi mladšími ročníkmi, a to aj kvôli starostlivosti o deti. Ženy u nás totiž zostávajú s deťmi väčšinou doma počas celých troch rokov materskej a  rodičovskej dovolenky.

„U Sloveniek pri rozhodovaní dominuje silno ukotvený sociálny stereotyp, ktorého vplyv by sa iba čiastočne zmiernil podporou práce z domu a na skrátené úväzky,“ hovorí  Lucia Šrámková z Inštitútu finančnej politiky. Návratu do práce nepomáha ani slabá dostupnosť jasiel a škôlok.

Vlasta Kostercová z portálu Flexipraca.sk za tým vidí aj nedostatok pracovných príležitostí a tiež neochotu firiem umožniť flexibilné pracovné úväzky. „Pre zamestnávateľa je náročnejšie riadiť tím ľudí s rôznym flexibilným usporiadaním času a je to preňho práca naviac.” hovorí.

Len štyri percentá pracovných úväzkov sú u nás podľa nej skrátené. Rovnaké je to s prácou z domu, dodáva. „Mnohokrát zamestnanci nevedia, že o flexibilný úväzok môžu žiadať,“ hovorí. Potrebná je aj osveta – mentalita ľudí u nás a tiež nastavenie systému flexibilnej práci neprajú, vysvetľuje.

Zamestnávatelia pritom môžu od 19. februára do konca júla tohto roka požiadať o financie na novovytvorené flexibilné pracovné miesta pre ľudí s deťmi do desať rokov. Príspevok môžu firmy žiadať aj na ľudí vracajúcich sa späť do práce po rodičovskej dovolenke, ak majú záujem pracovať flexibilne. Ide o zamestnanie na kratší pracovný čas, delené pracovné miesto či prácu z domu. 

Žiadosti prijíma elektronicky Implementačná agentúra pre Operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia. Ide o nenávratný príspevok, vyčlenených je takmer 23 miliónov eur. Požiadať môžu firmy z celého Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja.

Príčiny zotrvávania žien doma sú podľa Kostercovej aj v nemotivačnom nastavení rodičovskej dovolenky. „Po jej ukončení je žena pre zamestnávateľa prevažne málo atraktívna,” hovorí. Návrat do práce je ľahší po kratšom čase, dodáva. Ženám v návrate do práce podľa nej nepraje ani chápanie ich postavenia v spoločnosti a ich úlohy v rodine.

„Niektoré ženy preferujú naplno sa venovať deťom, iné potrebujú zostať v aktívnom kontakte so svojim pracovným prostredím a odchádzajú do práce skôr,“ hovorí inšpirujúca koučka a ambasádorka občianskeho združenia E-zeny.sk Andrea Trávničková. Vždy podľa nej závisí od konkrétnej situácie.

Ženám radí nájsť si model, ktorý im vyhovuje. „Niektoré mamy potrebujú k svojej pohode aj sebarealizáciu v práci. Ak potom čas, ktorý venujú deťom, bude pre všetky zúčastnené strany zmysluplný, je to určite lepšie, ako keby sa nútili zostávať doma len preto, lebo tak to má byť a boli by z toho zúfalé,“ hovorí.


Do práce však aj proti vlastným potrebám ženie ženy zvyčajne napätý rodinný rozpočet, vysvetľuje Trávničková. Niekedy navyše hrá úlohu aj zamestnávateľ, ktorý im drží miesto a ony cítia voči nemu istý emočný dlh.

Problém vidí koučka v tom, že ženy u nás postavené pred radikálne rozhodnutie „buď, alebo“ – teda dieťa alebo práca. „Je komplikované byť stopercentnou mamou, zároveň podávať perfektný výkon v práci, byť partnerkou a ešte si ukoristiť aj čas pre seba,“ hovorí.


Riešenia? Viac jasiel, skrátené úväzky

Skoršiemu návratu žien do práce by podľa Šrámkovej pomohla aj možnosť flexibilného časového čerpania materského a rodičovského príspevku tak ako je to napríklad v Česku. „Žena sa pred odchodom na materskú rozhodne, ako dlhé obdobie bude doma a podľa toho sa jej vypočíta mesačná dávka,“ hovorí. Celková suma príspevkov od štátu zostáva rovnaká bez ohľadu na dĺžku čerpania, vraví. Ak žena zostane doma krátko, dostáva vyšší príspevok, a naopak ak dlho, tak nízky.

Okrem doplnenia nedostatočných kapacít v štátnych škôlkach by pomohlo nepriamo aj budovanie takzvaných korporátnych alebo firemných škôlok, dodáva Šrámková. Na to by však bolo podľa nej potrebné uvoľniť striktné pravidlá na prevádzku predškolských zariadení. „Dnes mnohí zamestnávatelia nezriaďujú firemné predškolské zariadenia kvôli náročným prevádzkovým požiadavkám,“ vysvetľuje. Ako príklad uvádza nemecké a švajčiarske kindergruppe. Tie nie sú súčasťou štátneho vzdelávania a do štátom regulovaných škôlok chodia deti až od 5 rokov.

Trávničková vidí riešenie v skrátených pracovných úväzkoch. Práve tých je však u nás nedostatok. Skôr sa stretneme s flexibilným pracovným časom, alebo kombináciou práce v kancelárii a home-office, dodáva. Ďalšou možnosťou je podľa nej vlastný biznis.


              

Miera zamestnanosti žien podľa vekových skupín (2013)

        

                                                                                                                                            Zdroj: Eurostat, IFP