V apríli si robila prijímací pohovor na diaľkové štúdiu Paneurópskej univerzity v Bratislave, fakulta psychológie. Teraz ti došlo vyrozumenie, že si prijatá. Kedy si sa rozhodla vrátiť do školy a prečo práve psychológia?
„S vrátením sa do školy som sa pohrávala v myšlienkach celý rok 2015. Psychológia bol môj nedokončený sen, pretože som ju začala študovať v Saint Louise na Meryville Univerzite, ale po dvoch semestroch som porodila Lucasa a s psychológiou bol koniec. Ja už jednu vysokú školu mám, dokončila som Ekonomickú Univerzitu v Bratislave, ale tu som vyštudovala len preto, lebo to bolo želanie mojich rodičov. Ja sama som po skončení gymnázia nemala vôbec predstavu, čo vlastne chcem študovať. No a teraz v 38 rokoch som sa rozhodla, že je najvyšší čas splniť si nedokončený sen. Psychológia ma fascinovala od dávna, ale podľahla som jej úplne až v období, keď som sama chodila k psychologičke a tam som si sama na sebe vyskúšala, aké je to ísť do hĺbky svojej duše a začať tam postupne opravovať neviditeľné a neuchopiteľné pocity a emócie, ktoré mi veľmi sťažovali život. Pochopila som, že všetko je postavené na psychike a ak tá nebude fungovať, nebude fungovať ani telo ani hlava. No a keďže sama sebe som bola živým dôkazom toho, že je to síce veľmi zdĺhavý a namáhavý proces, ale neskutočne efektívny, bola som rozhodnutá ísť túto krásnu vedu o človeku študovať.“
Nemala si strach, či zvládneš prijímacie pohovory?
„Z prijímacích pohovorov som mala neskutočne vydesená, pretože toho učiva bolo veľmi veľa a ja už som nebola zvyknutá sa denne učiť také množstvo informácií. Navyše som nechcela sklamať moje deti, ktoré mi strašne držali palce a tak som sa poctivo pripravovala aj kvôli nim.“
Nesmejú sa ti deti, že budete na tom rovnako a že sa navzájom budete musieť doma skúšať?
„U nás doma to od januára vyzeralo tak, že sme po večeroch všetci traja sedeli v kuchyni za stolom a každý sa učil to svoje. Bolo to strašne zlaté a komické zároveň, takže teraz už vieme, čo nás od septembra čaká. Budeme jeden pre druhého motiváciou.“
Ako ste tvoje prijatie na školu oslávili doma s deťmi ?
„Prijatie sme ešte nestihli osláviť, lebo len nedávno mi prišlo vyrozumenie, že som bola prijatá, ale oslava nás neminie.“
Čo by si odkázala ženám, ktoré možno už nemajú odvahu vrátiť sa do školy a hovoria si, že však už je to aj tak jedno, už majú veľké deti a nemajú na to vek?
„Ja si myslím, že nikdy nie je neskoro na splnenie si svojich túžob. Život máme iba jeden a ja si nechcem na smrteľnej posteli vyčítať, prečo som neurobila to alebo tamto môjmu srdcu blízke. Dokonca podľa mňa, aj keď má človek 60 rokov a rozhodne sa učiť, napríklad hrať na gitare, pokojne môže ďalších 20 rokov obohatiť život sebe i okoliu svojou novou vášňou.“
Prečítajte si aj Mária Demitrová: Konečne žijeme ako normálna rodina, syn je futbalový talent, dcéra sa dala na atletiku
