|
Pred šiestimi rokmi som počúvala príbeh bývalého utečenca priamo v maďarskom parlamente. Východný Nemec pred prezidentmi a premiérmi rozprával, ako strávil štyri týždne v provizórnom stane v dedinke pri Budapešti a prežil len vďaka tomu, že mu miestni nosili jedlo a pitie. Mal 19 rokov, keď ušiel cez Maďarsko do západného Berlína a v maďarskom parlamente po 20 rokoch ďakoval ľuďom, pátrovi Imre Kozmovi i rakúskym colníkom za ľudskosť v ťažkej situácii. Za to, že porušovali zákony vlastnej krajiny, ale ostali ľuďmi. Keď som sa utečenca Roberta Breitnera Czuma pýtala, prečo ušiel cez Maďarsko povedal, že tú krajinu poznal, pretože v nej dovolenkoval s rodičmi.
Dnes pri maďarskom Balatone dovolenkujem s mojou rodinou ja a sledujem príbeh iných utečencov. Tiež utekajú zo strachu a sú odkázaní na ľudskosť cudzích ľudí. V krajine, ktorá kedysi začala ako prvá búrať Berlínsky múr tým, že pomáhala východným Nemcom utiecť do slobodného západného Nemecka, dnes proti utečencom vláda Viktora Orbána stavia múr na hranici so Srbskom. Opakuje, že do krajiny prišlo už dnes dvakrát toľko utečencov ako za celý minulý rok. Vláda dáva veľké peniaze na múr a kampaň proti utečencom, ale mnohí miestni im pomáhajú.
Na jednom z najväčších európskych hudobných festivalov ostali v Szigete po rekordnom množstve návštevníkov stany, spacáky, rozkladacie stoličky i variče. Mnohí zo 400-tisíc návštevníkov festivalu poslúchli výzvu organizátorov a nechali svoje veci utečencom. V Segedíne či v Budapešti čakajú dobrovoľníci z humanitárnych organizácií, aby vyčerpaným utečencom rozdávali jedlo, pitie a hygienické potreby.
Myslím pri tých správach na slová pátra Kozmu, ktorý nepomáhal len východným Nemcom, ale po páde komunizmu aj Rumunom a z obliehaného Vukovaru dostal tisíce Chorvátov. Dvadsať rokov po páde komunizmu mi hovoril, že sme slobodní, ale nie sme lepší. „Prvých desať rokov sme sa tešili zo slobody, a druhých desať rokov sme ochotní predať zvyšok tej slobody za kúsok blahobytu. Mám pocit, že individuálne city sa prejavujú tak silno, že ľudia už nie sú ochotní robiť nič v prospech spoločnosti,“ povedal mi vtedy.
A tak sledujem na dovolenke v Maďarsku správy a dúfam, že nebude mať pravdu. Že Maďarsko ostane krajinou, kde ľudia nerobia automaticky to, čo im povie vláda. Nemusí to byť také masové, ako keď sa rúcal komunizmus, pretože príval utečencov rozdeľuje aj maďarskú spoločnosť, ale že ľudskosť v tejto krajine bude i dnes vytŕčať nad zákonmi a nariadeniami vlády.
Aby sme sa mali od koho učiť.
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
