|
Prečo chce podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (42), ktorá sa aktívne vyjadruje k najzávažnejším kauzám v slovenskej politike, kandidovať do Európskeho parlamentu a stiahnuť sa z každodenného politického diania na Slovensku?
“Nikto mi to neverí, ale ja chcem ísť naozaj do Bruselu preto, že veľmi ovplyvňuje náš každodenný život. Tridsať až päťdesiat percent z toho, čo sa schváli v Európskom parlamente, prechádza do našej legislatívy. S niektorými rozhodnutiami sa žije ľahšie, s niektorými menej, ale treba ovplyvňovať ich schvaľovanie. Mám pocit, že keď ste v Bruseli dlho, ako niektorí naši europoslanci, tak ostanete trochu zamrznutí v tom akváriu a prestanete mať kontakt s realitou na Slovensku. Za tých osem rokov, čo som v politike, som dostatočne nasala atmosféru zo Slovenska a viem, čo treba riešiť na národnej a čo na nadnárodnej úrovni. Darmo som vyzývala ministra Richtera, aby niečo urobili pre deinštitualizáciu sociálnych služieb, čo znie hrozne, ale týka sa to každého, kto nechce na staré kolená žiť vo veľkokapacitných zatuchnutých sociálnych zariadeniach, kde je to čistá depresia. Dostávame na to peniaze z Bruselu a nič sa nedeje.
V mnohých týchto oblastiach vládne taká slovenská vlastnosť - tri hodiny sedieť a hovoriť, čo sa nedá namiesto toho, aby sme vymysleli ako sa to dá. Ako europoslankyňa budem môcť viac vyzývať, aby sa tu menili veci. Z pozície opozičnej poslankyne, aj keď som podpredsedníčka parlamentu, je to nemožné.
Ďalší dôvod je, že som minula naozaj veľmi veľa energie na boj s ľuďmi ako je Danko, Blaha alebo Číž a začínam byť z toho ľudsky unavená. To neznamená, že utekám z nejakého boja, ja neprestávam bojovať za zásady a za ľudí, ktorí pomoc potrebujú, ale už nechcem bojovať s takýmito ľuďmi. Oberá ma to o energiu. Keď už nemôžem po nich vyvetrať, tak sa chcem od nich aspoň vzdialiť.”
Takže znechutenie zo slovenskej politiky je jedným z dôvodov, prečo kandiduješ?
“Je. K tomu tie diskreditačné kampane, ktoré šírili bývalí siskári a rôzni hejteri a konšpirátorske weby, to bola naozaj stoka. Ja mám tri deti, nie je jednoduché skĺbiť rodinný a pracovný život a ešte byť pod neustálym tlakom. Nie je ľahké sa vyrovnať s tým, že som prišla o osobnú slobodu, lebo ľudia majú pocit, že všetko je verejné, čo sa ma týka. Na chvíľu by som to chcela odložiť.”
V rozhovore pre Denník N si povedala, že by sa ťa Danko, Bugár, Glváč a Hrnčiar, teda predseda a podpredsedovia parlamentu, radi zbavili, len nevedia ako. Neuľahčila si to svojím kritikom, keď si sa rozhodla kandidovať a pôsobiť v Bruseli?
“Ja neodchádzam zo slovenskej politiky. Dala som sľub Sulíkovi, že budem kandidovať v roku 2020 v parlamentných voľbách, aj keby ma zvolili do Európskeho parlamentu. Sama pre seba som si dala sľub, že ak získam silnejší mandát a bude ma voliť viac ľudí ako v posledných parlamentných voľbách v roku 2016, keď mi dalo hlas 80-tisíc ľudí, tak by som sa vrátila z Bruselu na Slovensko. Vedela by som, že ľudia chcú, aby som bola aktívna v slovenskej politike. Dovtedy by som si uplatnila mandát v Bruseli. Napokon aj Sulík ukázal, že sa dá pôsobiť aj v Bruseli, aj na Slovensku.”
Nie je za tvojím rozhodnutím kandidovať aj znechutenie z pomerov v SaS?
“Nebudem tvrdiť, že mi nie je smutno za niektorými ľuďmi, ktorí odišli, ako bol Mihál, alebo Poliačik. Odišli mne blízki ľudia, ale toto nie je hlavný dôvod.”
Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto - Maňo Štrauch
Do Európskeho parlamentu si kandidovala aj v roku 2014 z druhého miesta kandidátky a neuspela si, uspel iba Richard Sulík. Teraz kandiduješ z tretieho miesta. Ako vidíš svoje šance na úspech?
“Vtedy som skončila prvá pod čiarou a myslím si, že som bola ešte relatívne málo známa v politike. Odvtedy som už opozeranejšia značka, myslím, že by som mohla získať väčšiu podporu. Na druhej strane mi ľudia povedia, že mi nedajú hlas, lebo chcú, aby som ostala v slovenskej politike. Na to im odpovedám, že nám musí záležať na tom, aby sme aj do Bruselu posielali kvalitných ľudí. Nielen ja, ale aj Eugen Jurzyca, ktorý je výborný ekonóm, tam môžeme vplývať na dôležité rozhodnutia.”
V posledných voľbách ste so Sulíkom hrali kabaret s trochu výsmešným tónom z európskej politiky. Ako vyzerá vaša súčasná kampaň?
“Už nejdeme do takých zjednodušení ako v roku 2014, lebo teraz je nebezpečnejšie pridávať sa na stranu populistov a euroskeptikov, ktorí chcú rozožrať Európsku úniu zvnútra ako Lepenová, Salvini, Okamura, ale aj naši zo SNS a Sme rodina. Ide o veľa, potrebujeme zachrániť fantastický projekt EÚ. My sme eurorealisti, ale sme proeurópski orientovaní. Máme za sebou niekoľko týždňov kampane a musím povedať, že toto je najpozitívnejšia kampaň, akú som od roku 2010 s SaS viedla a bola som pri každej. Už nám nenadávajú do feťákov alebo homosexuálov, sme zastabilizovaná strana s jasným programom. Sama som mala strach, čo ma čaká v uliciach, keďže som terčom mnohých hejterov na sociálnych sieťach, ale som naozaj prekvapená, že sa nič negatívne nedeje.”
Čo si ľudia myslia o Európskej únii, keď s nimi diskutujete?
“Som veľmi prekvapená, že napriek tomu, že z prieskumu Globsecu vychádzame ako krajina, kde spomedzi krajín V4 najviac veríme konšpirátorským teóriám a hoaxom, a to aj medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, musím povedať, že ja to v kampani necítim. Na diskusie zrejme prídu ľudia, ktorých to zaujíma a zažívam veľmi proeurópske nálady. Ak majú výhrady, tak veľmi konkrétne, napríklad proti harmonizácii daní, sú proti, aby štáty prevzali zodpovednosť za dlhy iných krajín, či hovoria o dotáciách na poľnohospodárov, čo je naozaj nefér pre našich poľnohospodárov.”
Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto - archív LDN
Podľa doteraz jediného prieskumu by mal májové eurovoľby vyhrať SMER, druhí majú byť kotlebovci a tretia SaS. Ako vnímaš možnosť, že Slovensko budú v Bruseli zastupovať extrémisti?
“Vnímam to veľmi citlivo. Ľudia by sa mali kriticky zamyslieť, či dajú hlas takému Mazurekovi, ktorý volá po rozpustení Európskej únie. Veď on chce to, čo Lepenová, teda referendum o vystúpení SR z EÚ, len potom nerozumiem, prečo sa hlási do týchto štruktúr a chce cudzopasiť na organizácii, ktorú chce deštruovať. To je čistá schizofrénia. Niečo s jeho vnútornou integritou nie je v poriadku.”
Ale funguje to, rovnako pôsobil Farage a dnes riešime brexit a odchod Veľkej Británie z EÚ.
“Bohužiaľ, ale pozrime sa na to aj tak, že dnes Británia nevie, čo s tým. Zodpovední politici to podcenili a nezodpovední to využili a teraz je Británia konsternovaná, chvíľu vystupuje a chvíľu nevystupuje. Ale je obrovský rozdiel medzi Britániou a Slovenskom, ktorá mala x dôvodov, aby vystúpila z EÚ. Británia je obrovský trh, neboli v eurozóne, je to čistá donorská krajina, ktorá len vkladala peniaze. My sme čistý príjemca, oni z toho nemali nič.”
Určite z členstva aj profitovali...
“Áno, ale je viac v záujme EÚ udržať si vzťahy s Britániou, než v záujme Londýna. Británia mala veľa dôvodov, aby bola sklamaná a odišla, ale Slovensko je v diametrálne odlišnej pozícii. Sme malá ekonomika, ktorá neprežije bez EÚ, sme v eurozóne, naši ľudia pracujú na európskom trhu, voľný pohyb osôb je naša veľká devíza. Čo sa týka eurofondov, my z nich profitujeme, kým Británia na tom strácala.”
Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto - archív LDN
O úspechu v májových eurovoľbách rozhodne aj volebná účasť, ktorá je na Slovensku dlhodobo najnižšia v celej EÚ. V roku 2014 k voľbám prišlo len 13 percent voličov, medzi prvovoličmi dokonca len 6 percent. Je šanca, že príde tento rok voliť viac Slovákov?
“Jedno z našich prekliatí je, že eurovoľby sú bezprostredne po prezidentských voľbách a ľudia sú už presýtení politikou. Druhý problém je, že ľudia majú pocit, že je Brusel veľmi ďaleko a že sa nás to netýka, čo je veľká chyba aj nás politikov, lebo nedostatočne komunikujeme, ako veľmi sa nás to týka. Myslím si, že by účasť mohla byť o málinko lepšia, trochu viac by sa mohli mobilizovať ľudia kvôli euroskeptikom a populistom, lebo im záleží na projekte EÚ. Veľmi dúfam, že títo ľudia prídu 25. mája.”
Richard Sulík ťa v roku 2014 predstavoval ako kandidátku, ktorá “chce priniesť predovšetkým viac zdravého rozumu pri prijímaní bruselských deklarácií k ľudským právam a k právam menšín, najmä rómskej menšiny a tiež do prerozdeľovania eurofondov. O týchto veciach by podľa nej nemali rozhodovať bruselskí salónni intelektuáli, ktorí nevedia o živote v rómskych osadách absolútne nič.” Sú to tvoje témy aj v roku 2019?
“Dnes sa sústreďujem hlavne na sociálnu oblasť, aby boli dobre nastavené politiky na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. Európsky parlament napríklad rieši otcovskú dovolenku, pretože otcovia sú brutálne diskriminovaní a nerozumiem prečo, lebo to odbremeňuje aj ženy. Sme stále v zajatí predsudkov, len toto je nová generácia otcov, ktorí chcú ostať na materskej a to by sme si mali vážiť. Brusel nerieši len mladé rodiny, ale aj tých, čo sa musia starať o iných rodinných príslušníkov a dáva 5 dní v roku, keď si môžete vziať voľno v práci a starať sa o blízkych. Táto smernica bude pre nás povinná - do troch rokov. Veľkou témou sú seniori, lebo aktívne starnutie nám stále nič nehovorí. Necháme tých ľudí starnúť a potom čakajú na sociálnu službu ako teraz, keď je v poradovníku 9000 ľudí a zrejme sa jej ani nedožijú. Tiež treba hovoriť o osobách s ťažkým postihnutím, o onkologicky chorých detičkách, o autistoch a ich rodinách, ktorí sú u nás brutálne diskriminovaní,. Upierame im právo na vzdelanie, vyhadzujem ich zo štandardných škôl a pritom nemáme dostatok špeciálnych škôl. Poznám mamu, ktorá má 90 rokov a bojí sa umrieť, lebo nemá kam dať 40-ročného autistického syna. Tiež chcem riešiť korupciu pri eurofondoch a ekologickú tému - cyklochodníky.”
Neovplyvníš to viac zo Slovenska ako z Bruselu?
“V niektorých veciach sa dá lepšie zatlačiť z Bruselu, prísť s projektami hodnými nasledovania a nastaviť peniaze z eurofondov. To mi príde ako dobrá kombinácia, ktorá motivuje. To neviem ovplyvniť z pozície opozičnej poslankyne a stále je otázka, ako bude vyzerať vláda po roku 2020.”
Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto - archív LDN
Podľa Eurobarometra považuje 51 percent Slovákov EÚ za dobrú vec (62% Európanov), ale až 77 percent Slovákov si myslí, že z EÚ máme prospech (oproti 68 percent Európanov). Nevidíme v EÚ viac finančné výhody než hodnoty a európsku solidaritu? Richard Sulík má na tom určite svoj podiel, keď viedol boj proti zadĺženému grécku. Ako ty vnímaš EÚ?
“Určite to vnímam ako projekt, kde by solidarita mala zohrávať svoju úlohu, ale zdravá solidarita. Čo sa týka Grécka, viem, že na tom padla Radičovej vláda a ľudia s tým spájajú rôzne emócie, ale napriek tomu za nezodpovedné Grécko platíme dlhy dodnes. Toto nie je tá správna solidarita. Týka sa to aj sociálneho fondu, ktorý chce EÚ vytvoriť a z peňazí všetkých štátov pomáhať členským krajinám, ktoré majú problém s nezamestnanosťou. Lenže nezamestnanosť nestúpa len vďaka globálnej kríze, ale často stúpa hlúpymi krokmi nezodpovedných vlád členských štátov. A je nezmysel, aby sme financovali nezodpovedné vlády, ktoré napríklad rozdávajú veci zadarmo a prehlbujú deficit, lebo sa spoliehajú na záchranu Bruselu.”
Určite nepadli len správne rozhodnutia o Grécku, ale viesť diskusiu, že nepodporíme Grékov, lebo majú vysoké dôchodky, ako to poňal Sulík, asi nie je šťastný spôsob riešenia problémov.
“Nie je správne to splošťovať na floskule, ktoré zaváňajú akýmkoľvek populizmom.”
Ani pri utečencoch sme neprejavili solidaritu, a to u nás poriadne ani žiadni neboli...
“Niekde je solidarita určite na mieste Ako v prípade sirôt, kde by členský štát mal otvoriť svoje dvere. Tam nerozumiem nenávistným komentárom a populistickým politikom, ktorí sa najprv opýtajú voliča, čo si myslí a to aj hlásajú. Chybou bol postoj Európskej komisie, ktorá začala hovoriť o kvótach, ale neotvorila dialóg. Namiesto toho pohrozila pokutami krajinám, ktoré nebudú akceptovať kvóty.”
To urobila, keď sa niektoré štáty odmietli podieľať na prijímaní migrantov, ktorých bolo v Európe rekordne veľa.
“Áno, lenže rozhodnutiam musí predchádzať dialóg, takto sa to nemá robiť. Na druhej strane, určite my s utečencami problém nemáme. Videla som nedávno reportáž, že na Slovensku máme aktuálne dve ženy čakateľky o azyl, takže sa netvárme, že máme tisíce utečencov, ktorí nám klopú na dvere. Také tie hlúpe harabinovské reči o tisíckach utečencov, to sú vymyslené hoaxy, ktoré nemajú v ničom opodstatnenie. Dokonca asýrski kresťania, ktorých sme prijali, už u nás nie sú. Slovensko vždy bolo tranzitnou krajinou, nie je o nás záujem a máme povesť štátu, kde sú rasisti. Z európskych peňazí sme postavili záchytné tábory, ktoré sú vybavené a zívajú prázdnotou, takže základný podiel solidarity musí niesť aj Slovensko, pokiaľ ide o migrantskú krízu, ktorá nás doteraz nepostihla. Mne sa páči návod, ktorý k tomu zverejnila SaS, ako to riešiť - je otázkou zdravého rozumu nepliesť legálnych a ilegálnych utečencov a mali by sme ich oddeľovať už na začiatku ich cesty, čím by sa znížil ich počet a nedávali by sa náboje do rúk populistom, ktorí z toho ťažia.”
Lucia Ďuriš Nicholsonová s dcérou a synom. Foto - archív LDN
Na Slovensku si sa trochu neplánovane stala bojovníčkou za práva žien, keď si otehotnela a porodila ako podpredsedníčka parlamentu a šesť dní po pôrode si viedla schôdzu parlamentu. Ako sa podľa teba zmenil postoj k ženám v politike za osem rokov, čo v nej pôsobíš?
“Za najväčší pokrok považujem to, že si Slovensko zvolilo za prezidentku ženu. Hoci sa diskutovalo, či treba riešiť, že je žena, je to strašne dôležité, hlavne pre ďalšie ženy. V minulosti sme mali ženy skôr ako bábky, čo si pilníkovali nechty, ako pani Vaľovú, ale dnes máme oveľa viac výrazných ženy v politike. Či to bola Radičová, alebo dnes Remišová, či Jurínová. Myslím, že sme taký predvoj, na ktorý slovenská scéna nie je zvyknutá, že žena okrem toho, že má kabelku a je dobre oblečená, vie aj rozprávať, biť sa proti neprávosti a vie otvárať veľké témy. Po takých ľuďoch ako Danko, Bláha, Číž treba už len vyvetrať, takých si Slovensko nezaslúži. My v otázke postavenia žien urobíme dva kroky vpred, ale takýto politici nás potiahnu tri kroky dozadu. Bez ohľadu na zmýšľanie a ideológiu by sme sa mali vzoprieť a zbaviť sa hlúpych predsudkov, aj takých, že dobrá mama je len tá, čo je doma s deťmi. Mali by sme podporiť tie ženy, ktoré idú do verejných funkcií, lebo to naozaj nie je ľahké.”
Keď spomínaš Vaľovú, stala sa novou predsedníčkou Únie žien Slovenska a vo funkcii nahradila Irenu Belohorskú. Čo si o jej zvolení myslíš?
"Keď som tú správu videla na jednom z portálov, nahlas som sa zasmiala. Manžel sa ma pýta, čo sa smejem. Hovorím, Vaľová je nová predsedníčka Únie žien Slovenska... a smiali sme sa dvaja. Únia evidentne slúži ako odkladisko vypískaných političiek. Ja tam nikdy neskončím, sľubujem."
Podľa prieskumu by prioritou Európskeho parlamentu mala byť ochrana aj takých hodnôt akou je rovnosť mužov a žien. Podporuje to 40 percent Európanov, ale len 31 percent Slovákov. Budeš ako europoslankyňa presadzovať rovnosť mužov a žien?
“Určite áno, veľmi to súvisí so zosúlaďovaním pracovného a rodinného života. Doteraz sme tvrdili, že starostlivosť o deti a domácnosť je iba na ženách, ale je stále viac mužov, ktorí vedia navariť a postarať sa, sú iní ako tradiční muži. Mali by sme ich v tom podporiť a odbremeniť tak ženy.”
Ty máš s tým vlastnú skúsenosť...
“Ja som jedna neuveriteľne šťastná žena, lebo mám doma muža, ktorý má dokáže zastúpiť vo všetkom. My sme úplne rovnocenní partneri, stará sa nielen o naše biologické dieťa, ale aj o moje dve deti z prvého manželstva. Je to úplne nezakomplexovaný muž s vlastnou kariérou. Ja by som veľmi chcela, aby takto vyzerala tradičná slovenská rodina. Potom sa bude žena inak cítiť a deti dostanú iné vzory.”
Lucia Ďuriš Nicholsonová s manželom. Foto - archív LDN
Za osem rokov v politike si zažila veľa urážok ako mama, ako žena i ako politička. Ako sa dokážeš voči tomu obrniť?
“Výrazne mi pomohol šport. Som veľký nadšenec cestnej cyklistiky a behávam aj maratóny. Často to v tom športe ide aj cez bolesť a prekonávanie samého seba. A ja som víťazný typ. Napríklad v niektorých kopcoch som podľa jednej aplikácie Queen of mountains a hoci mám 42 rokov, darí sa mi porážať v cyklistike 20-ročné súperky. Aj takýmto spôsobom si budujem sebavedomie. Pomáha mi to zvládnuť hejty a všelijakých dankov. Som bežec na dlhé trate a vydržím veľa.”
