V zmysle sloganu jedného zoznamovacieho portálu „Láska je večná, no na nikoho nečaká“, idem na istotu. Teda, zaregistrujem sa nie na jednom zoznamovacom portáli, ale hneď na dvoch. S ľútosťou však zisťujem nasledovné: na oboch sú v podstate tie isté tváre.
Zo svojich nárokov som povolila výrazne. Dávam ľuďom šancu. Veď každý sme jedinečná ľudská bytosť. A niektorí (možno dokonca i väčšina) ešte len čakajú na objavenie. Čo tam po dákej gramatickej chybe, ak pisateľom je krištáľovo čistá duša! Občas niektorému pošlem virtuálny úsmev. (Kliknem na ikonku „pošli úsmev“.) Jeden úsmev opätuje, iný nie. Čakám, či dotyčný po mojom prvom kroku (spomínanom úsmeve) urobí prvý krok a mi napíše aj správu. Pravdupovediac, nie som si istá, či nejaký vôbec napísal. Alebo, ak aj áno, očividne urobil silný dojem, keďže si ho nepamätám...
No a potom je tu ešte i kategória tých, ktorí pri snahe o konverzáciu o čomkoľvek (záujmy/Gorbačov/hranolčeky/doplňte si, čo len chcete) kladú vždy jednu z dvoch otázok: „Čo robíš?“ „Jak vypadáš?“ Kde sú tí prirodzene inteligentní, vzdelaní, dobrí, milujúci, zodpovední a inšpiratívni muži? Bože, kde len sú?! Stačil by mi celkom jeden kus! :)
Ceruzkou čmáram na papier veľkými písmenami LIST BUDÚCEMU MANŽELOVI (NEZNÁMEMU).
Hej Ty!
Áno, humor na chlapoch veľmi oceňujem. Ale nechať ma čakať takto dlho?! To už je fakt skôr blbý fór! Veď vieš, že ja nie som trpezlivá. I na autobus zásadne dobieham, zadychčaná a potkýnajúca sa o vlastné nohy, len aby som náhodou minútku či dve nemusela čakať.
No dobre, tak nevieš. Zatiaľ sa ešte nepoznáme... Chcem však, aby si vedel zopár, podľa mňa dôležitých vecí.
Nemusíš sa usilovať o členstvo v organizácii Mensa, ani o titul z prestížnej univerzity. Veď ani ja nie som a nemám.
Bude mi stačiť, ak budeš mať mäkké oči. Také, v ktorých sa bude zrkadliť porozumenie, keď Ti budem s nadšením rozprávať, čo ma cez deň stretlo. Podpora, keď Ti budem hovoriť o mojich snoch a plánoch do budúcnosti. Keď budeme v spoločnosti priateľov, budeš sa na mňa nimi usmievať. A popri tom tu tie Tvoje všímavé oči budú i pre iných. Lebo ja sa s Tebou nechcem dať vystreliť na Mars, ani budovať nový, paralelný svet, ale žiť v tomto svete.
Nestojím o vášeň, ktorá zhasne tak rýchlo, ako vzbĺkla. Ale o lásku, ktorú si budeme skladať kocku po kocke ako hrad z Lega.
Ja viem, že až taká skvelá nie som. Minimálne...nie vždy. :-P Niekedy bývam nerozhodná, inokedy príliš lipnem na mojich vychodených chodníčkoch. Každý má však svoju vlastnú cestu a časomieru. Tak je to správne, Ty to vieš. A budeš ma mať rád nielen kvôli silným stránkam a príležitostiam vyplývajúcich zo SWOT analýzy mojej osobnosti. Budeš ma mať rád i kvôli tomu niečomu, čo je vo mne a o čom neviem snáď ani ja sama...
Ty to budeš zrkadliť mne, ja Tebe. Spoločne, a predsa každý zvlášť budeme rásť pevne zasadení vo výživnej pôdy lásky.
Ja viem, viem. Občas sa určite obzrieš aj za inou. Ale veď i na to máš oči, či nie? A aspoň budem vedieť, že máš isté estetické cítenie. Takáto danosť sa dá celkom dobre prakticky využiť. Napríklad pri spoločnom kultúrnom vyžití sa napríklad v divadle alebo v kine. :)
Nikdy mi však nedáš skutočnú zámienku, aby ma tieto Tvoje pohľady pichali pri srdci. Lebo budem vedieť, že Tvoja som ja.
Ja nie som charita a ak si budem niekedy chcieť osvojiť dieťa, bude v detskom veku. Budeš sa správať ako dospelý, zrelý človek, ktorý ma nebude tlačiť do roly svojej matky. Veď jednu už máš! A ja Ti budem za tento Tvoj postoj vďačná.
Budeme si spolu vychutnávať slnko na rozkvitnutej lúke, hviezdy na nočnej oblohe, cestu autom z práce a snáď niekedy i do nej. Pri káve či čaji si budeme rozprávať o knihách, ktoré čítame a o zaujímavých ľuďoch, ktorých sme stretli. A snáď, ak nám to bude dopriate, budú sa tieto rozhovory tiahnuť cez veľa a veľa dní...
Ale...kde ťa stretnúť? Pokúsim sa premeditovať až k trpezlivosti. Možno potom nebudem dobiehať, ale budem na zástavke trpezlivo čakať na autobus. A tam ma statickú, pomýliac si ma s lampou verejného osvetlenia, omylom očúra Tvoj pes. (Najlepšie zlatý retríver alebo labrador, tých mám najradšej. J) Alebo ma predbehneš v rade pred stánkom s pečivom a ja Ťa rozhorčene poklepem po pleci: „Prepáčte, ale ja som tu stála pred Vami.“ Alebo tento môj list bude na FB „šérovať“ Tvoja sestra a Ty budeš vedieť dve veci. Po prvé: určite nie je určený Ferovi odvedľa, Po druhé: Mohol by byť určený Tebe. Alebo...? :)
Tvoja Anna
Prečítajte si aj Čo ma naučila svokra v kóme
