Návštevníka pri vstupe do expozície prekvapí regál s červenými jablkami na paličke. Motív červeného jablka sprevádza výstavu výtvarníčky Emílie Rigovej pod názvom „Čohaňi z Koni Ajlend (podľa Bári Raklóri)“ v priestoroch Kunsthalle LAB v centre Bratislavy. Pre pandémiu koronavírusu ju opäť sprístupnia zajtra (11.5.) a potrvá do 5.7. 2020.

Táto prezentácia nových diel je s dvojmesačným pobytom v Residency Unlimited v New Yorku (USA) a finančnou odmenou súčasťou výhry v prestížnej slovenskej súťaži pre mladých umelcov Cena Oskára Čepana. Organizuje ju Nadácia – Centrum súčasného umenia. Rigová ako laureátka ceny za rok 2018 absolvovala vlani rezidenčný pobyt v svetovej metropole.

Rigová a jej prvá návšteva New Yorku

„Bola to moja prvá návšteva New Yorku. Spočiatku som spoznávala kultúrne inštitúcie, ktoré treba vidieť. Niečo na výstavách sa mi páčilo, niečo nie. Po dvoch – troch týždňoch ma prešla chuť chodiť po galériách. Uchvátilo ma Metropolitné múzeum, kde by som ostala dlhšie, ale bolo plné európskeho umenia. Často som sa vozila metrom krížom-krážom aj do periférnych časti. Chodila som do parkov, chcela som spoznať ako trávia čas a žijú domáci obyvatelia. Byť na vysvietenom, hlučnom a turistami preplnenom Manhattane ma nebavilo, tam mi stačila pol hodina. Mám rada priateľov s hlbším vzťahom. Občas mi bolo smutno, že nemám pri sebe denne niekoho takého, s kým by som sa mohla rozprávať. Nové získané vzťahy neboli na to vhodné a aj cudzí jazyk ma determinoval,“ na vernisáži bratislavskej výstavy Rigová povedala pre Ženy v meste.

Foto - Kunsthalle

Najviac času využila na spracovanie príbehu z historického aspektu rómskej kultúry. Motívom pre jeho poznanie je, že anglické slovo lollipop (lízanka) má etymologický výklad v dvoch rómskych slovách ľoli phabaj, čo znamená červené jablko. Rómovia kedysi predávali pečené jablká na paličke na rôznych verejným miestach.

„Veľmi sa mi páčilo skúmať, že americké lollipop ako lízanka na paličke môže súvisieť s rómskou kultúrou. Hľadala som informácie týkajúce sa tejto témy a ako sa ukázalo, že to nie je zďaleka iba toto slovo, ktoré plynule prešlo do anglického jazyka. Jediné miesto v New Yorku, kde ešte predávajú tieto pôvodné lízanky je v kamennom obchode na Coney Island. To mi výborne zapadlo do skladačky pre výstavu,“ zdôvodnila rodáčka z Trnavy (1980).

Americká Socha slobody

Ďalším motívom výstavy je ženská postava ako Bári Raklóri, čo je Rigovej pseudonym. Oba motívy sú na obrazoch aj videu, kde akčne chrúme jablká. Titulná veľkoplošná olejomaľba Lady L v pestrofarebnom rómskom odeve symbolizuje americkú Sochu slobody. Medzi obrazmi sú tri, ktoré súvisia s maliarskou históriou. Sú postmodernou parafrázou známych malieb moderného výtvarného umenia. Podľa Paula Gauguina vytvorila dielo Kotlárová šej, podľa Alfonsa Muchu Čohaňi z Koni Ajlend a podľa Dominika Skuteckého obraz Market, kde okrem Bári Raklóri možno spoznať známu slovenskú licitátorku umeleckých diel.

Foto - Kunsthall

„Vizualitu obrazov autorka preberá a prepisuje jazykom na pohľad insitného maliarstva. Ako režisér v pozadí manipuluje ich obsah s cieľom prinavrátenia a zviditeľnenia rómskych dejín, ktoré takto zvýznamňuje ako autentickú súčasť euro-amerických dejín. Do obrazov, ktoré si necháva vyrobiť na zákazku, vkladá rómsky historický kontext prostredníctvom explicitnej zámeny pôvodných postáv za Bári Raklóri alebo za iné rómske identity. Práve tu sa explikuje podtitul výstavy a naberá na význame,“ vysvetľuje jej kurátorka Nina Vrbanová z Kunsthalle Bratislava. 

„Pracujem so symbolikou jablka alebo preberám istý maliarsky rukopis autora z historického obdobia. Ale hlavne skladám príbeh, ktorý doteraz podľa všetkého nebol nikým umelecky stvárnený, napriek tomu, že divák bude mať určite pocit, že tieto obrazy dôverne pozná,“ dodala Emília Rigová.

Rigová ako veľká dcéra nerómskych rodičov

Podľa Vrbanovej osou umeleckej agendy autorky v ostatných rokoch sa stala problematika rómskej identity a pojem rómskej kultúry ako taký. Práve tieto okruhy kreatívne, kriticky rozvinula a problematizovala pod umeleckým menom či alter egom Bári Raklóri (bári = veľká, raklóri = dcéra nerómskych rodičov). Používa ho ako istý osobný kód či naratív, cez ktorý sprítomňuje svoju skúsenosť i širší rámec reflexie a poznania rómskej kultúry. Okrem vizuálnej tvorby sa Rigová venuje množstvu aktivít, ktoré súvisia so vzdelávaním, zviditeľňovaním a socio-kultúrnym výskumom rómskej minority nielen na Slovensku.

Pre Ženy v meste laureátka prezradila, že v New Yorku sa rada stretla so zahraničnou rómskou komunitou. Prvou osobou bola Petra Gelbert, ktorej rodina emigrovala z Čiech začiatkom 70. rokov minulého storočia.

„Petru mám medzi priateľmi na fejsbuku. Z neho sa dozvedela, že idem do Ameriky a oznámila mi číslo telefónu a kde sa vôbec prvý raz stretneme. Ona tam prišla dávno ako dieťa a dnes je na univerzite etablovaná pracovníčka s rómskym pôvodom. Zoznámila ma s ďalšími podobnými osobami. Počas medzinárodného dňa Rómov 8. apríla sme mali večeru, kde sa zišli Rómovia z asi 12 krajín a bolo to fajn,“ spomína umelkyňa.