Ráno, hneď ako som otvorila oči, som si spomenula na rodičov Kristínky. Už sú asi hore aj oni, 1 sekunda nič a potom ten obrovský žiaľ. "Stareho deda, chuja, k....a, senilneho dedka ...., ktorého maju v base zabiť spoluväzni atď."

Áno, je to hrozné, tá smrť je tak hrozná, že otca ani nemusia súdiť. Ak si sám nesiahne na život, bude s tou hrôzou žiť do konca života. Ak sa to životom dá vôbec nazvať.

Skončila jedna rodina, ktorá ak ostane spolu, bude to doživotné trápenie. Lebo tá smrť Kristínky musela byt šialene bolestivá.
 

"Starý dedo, chuj, k...t, senilný dedko ...., ktorého majú v base zabiť spoluväzni atd." Možno mal plnú hlavu starostí ako uživiť 4 deti, možno veľké problémy vo firme, zodpovednosť za ľudi, ktorých zamestnáva, možno nemal na hypotéku, ale v očiach bol úspešný podnikatel, možno sa ráno doma pohádali, možno ochorel niekto blizky, možno matka, možno on ..... . Možno malú nevozil do škôlky pravidelne, možno iba v ten deň a v strese a starostiach "iba zabudol" odbočiť do škôlky.

Zamyslený odchádza do firmy, zamyká auto a pracuje celý deň. Zodpovedne išiel pre malú o 15,00 do škôlky a potom ... (frown). "

A to nikoho nezaujímalo, čo s tým dieťaťom je, to si medzi sebou denne 5-krát nevolajú, či je celá rodina v poriadku??? My áno!!!!" volajú po webe ľudia zodpovední, ideálni a dokonalí.
 

Nie, my si tiez doma nevoláme každú hodinu. Kristínka "bola predsa v škôlke". Je hrozné, čo sa stalo a osobne ma to zasiahlo, hrozne. Ale je hrozné aj to, koľko moralistov a ideálnych ľudú žije v tomto štáte. Je to tak obrovské nešťastie, že každý normálny človek so zdravým rozumom si ho nedovolí súdiť a moralizovať.

V nemom úžase zo správy ostať, to áno, ale potom si otca už naozaj nedovoliť súdiť. Nikdy nezabudnem na obraz detskej sedačky v aute, ale ani na dvoch zlomených zúfalých rodičov sediacich pri stene paneláku. Nikdy.